V meste, ktoré znesvätil

8

Prebudila som sa zabalená v bielej hrubej perine s rovnomerne upraveným vankúšom. Poznáte ten pocit, keď sa zobudíte a necítite nič? Ten pocit, keď si na nič nepamätáte a domyslíte si, že sa nič nestalo. Všetko zmizne, no netrvá dlho, kým si na všetko spomeniete. A potom som si začala uvedomovať. Nadvihla som sa podopretá rukou a rozhliadla sa po izbe. Nič mi tu nebolo známe. V momente som presmerovala pohľad pod perinu. Na sebe som mala oblečené iba dlhé tričko, ktoré ani nepatrilo mne. Sadla som si do tureckého sedu a tvár si ukryla v rukách. Nadávala som si sama v hlave ako môžem byť tak hlúpa.

,,Bože, prečo si taká sprostá?" vzlykla som. Toľko vecí, čo sa mi marilo v hlave. Alkohol. Samo. Liana. Klub. No žiadna spomienka na cestu domov sa mi nevyvíjala. Rozhodla som sa čeliť svojim neuváženým skutkom a vyšla von z izby. Obarila ma vôňa ovocných koláčov, ktorá sa vznášala celým domom. Z izby vedľa na mňa vyskočili dve malé potvory.

,,Samko, Samko, zobudila sa!" jemné hlásky vykrikujúce bežiac rovno predo mňa. Samuel vykukol hlavou spoza kuchyne a keď ma zbadal, pousmial sa. Maličké stvorenia mu skákali po rukách, tak si ich obe zdvihol na ruky a podišiel s nimi ku mne: ,,chcete vedieť ako sa táto princezná volá?"

Obe nahlas zvýskli jednoznačné áno.

,,Je to Bella?" predbehla ho najmenšia, ,,kráska a zviera!"

,,Nie, nie," zasmial sa Samo držiac ich stále na rukách, ,,toto je Bijou, princezná krásy."

Nikdy by som nepovedala, že Samuelovi pristanú deti. Mýlila som sa, bola to najkrajšia vec, akú som kedy videla. Pozerať sa na ich krásne šedé očká ako mal aj on mi spôsobovalo zimomriavky. Ich nadšené výkriky z radosti mi zahrievali dušu. A on? On im venoval ten najúprimnejší úsmev, aký len mohol.

,,Môžeme sa s ňou ísť hrať s bábikami?" spýtala sa jedna z nich.

,,Až keď si poupratujete izbu," pustil ich z rúk a pohnal na upratovanie. Asi ma aj zastihol, ako som tam stála v nemom úžase. Nežne ma chytil za ruku a zobral do kuchyne, kde už piekla jeho mamina. Odtiaľto išla tá úžasná vôňa. Pocit a nával hanblivosti však prebral nado mnou moc.

,,Bijou toto je moja mamina," zoznámil nás Samo, ,,mami toto je Bijou, kamarátka zo školy."

Jeho mama bola neskutočná, vyzerala mlado a na tvári mala nádherný úsmev, ktorý jej ledva zmizol z jej tváre. S elánom ma matersky objala, bola plná entuziazmu. Objatie som jej opätovala rovnako ako aj úsmev.

,,Veľmi ma teší Bijou, nie si hladná?" ustarostene povyťahovala taniere s úmyslom mi pripraviť raňajky.

,,Nie som hladná. Ďakujem, nerobte si starosti," upokojila som ju. Samovi som venovala prísny výraz, čím som mu dávala vedieť, nech so mnou ide do izby.

,,Vieš mi povedať, čo sa včera dialo?" sadla som si na jeho posteľ, zatiaľ čo on stál a prechádzal sa izbou. Naraz si kľakol k mojim nohám a chytil ma za kolená.

,,Nič si nepamätáš?" uistil sa jednoduchou otázkou. V záchvate zmätku som pokývala hlavou.

,,Nič neobvyklé, tancovali sme, potom si mi vonku odpadla a keďže som nevedel, kde bývaš, tak som ťa zobral k sebe," zívol si a pokračoval, ,,keď sme došli domov, si strašne vyvádzala kvôli Ive."

Ticho som počúvala príbeh zo včera. Cítila som sa nekomfortne. Všimol si to aj Samuel, ktorý ma začal hladiť po mojich hebkých stehnách.

,,Bijou, netráp sa. Nič sa nestalo," utešoval ma, čo som z časti aj potrebovala. Z druhej strany mi bolo riadne do plaču.

,,Mrzí ma to. Nechcem vám kaziť vzťah, radšej už pôjdem," dotkla som sa jeho rúk na mojich stehnách, čo ho prinútilo zbystriť zrak.

,,Aký vzťah?" začudovane pozdvihol hlavu.

,,Veď s Ivanou. Pred pár dňami ma stopla na záchodoch, že sa mám od teba držať ďalej," citovala som jej slová z predošlých dní.

,,A ty jej veríš?" priblížil sa mi k tvári držiac moje ruky na stehnách, ,,myslíš, že by som ťa sem zobral, keby s niekym chodím?"

Spomienky z minulej noci sa mi vracali. Videla som nás stáť tesne pri sebe čelami opretými k sebe. Presne to isté, čo robil aj teraz. Oprel sa čelom o to moje, nedýchateľný vzduch medzi nami sme inhalovali do pľúc. Dala by som ruku do ohňa, že ma chcel pobozkať, no otvorenie dverí nás prerušilo. Vo dverách stála Samova mama, ktorá tuho vstrebávala túto situáciu rovnako ako ja. Samuel sa vzpriamene postavil, napravil si hánky a kývol hlavou.

,,Takže toto je tvoja priateľka?" s úsmevom vstúpila do izby a oprela sa o dvere so založenými rukami na prsiach.

,,Nie,"

,,Áno,"

Odpovedali sme narovnako. Jeho kladná odpoveď ma prekvapila, teda až šokovala. Zhlboka som prehĺtla a pozrela sa na jeho mamu, ktorá za stáleho úsmev prekrútila očami hovoriac: ,,ach, deti moje."