V meste, ktoré znesvätil

33

Balila som si zošity do kabelky a Samovi pribalila desiatu. Samozrejme na seba som zabudla. Už to bolo niekoľko týždňov, čo som u neho spávala a trávila s ním každý jeden deň. Autom sme spoločne chodili do školy. Pred budovou školy sme si vždy dali pusu, aby každý vedel komu patrím. Aspoň tak mi to hovorieval. Vždy ma odprevadil až ku triede, kde sme sa na chodbe ešte stihli objať. Na obede to bolo rôzne, väčšinou sme končili každý inak, ale keď sme sa stretli, tak nikdy na mňa nezabudol a bral dve tácky s obedom pre nás oboch. Sedeli sme väčšinou s jeho kamarátmi, čo bolo neskutočne zábavné, pretože nikdy som sa jedla nedotkla skôr, ako som chytila záchvat smiechu. Vlastne všetci sme sa smiali nad nechutnými poznámkami od Eduarda pohoršujúcim sa nad školským obedom. Samuel miloval môj smiech, vždy na mňa tak zasnene hľadel akoby našiel svoj zmysel života.
,,Samo! Ideme dnes hrať volejbal, nepridáte sa?" navrhol Alex. Samuel obrátil pohľad na mňa pýtajúc sa, či súhlasím. Poznala som to a tak som s úsmevom prikývla.
,,Tak sa vidíme po škole," podali si ruky a zduchli dverami von. Samozrejme, my so Samom ako poslední. Odprevadil ma znovu ku triede a venoval mi letmú pusu na líce.
,,Prídem si po teba," zakýval na rozlúčku.
Obaja sme mali ešte posledné 2 hodiny.

*Volejbal*

,,Rozdeľme sa do tímov," zakričal Denis, ďalší Samuelov kamarát. Samo ma celú dobu držal zo zadu a šteklil, aby som sa usmievala. Samuel s Alexom nakoniec boli kapitáni rozličných tímov a vyberali si hráčov. Začinal Alex, ktorý si vybral mňa ako prvú, keďže vedel, že som vo volejbale dobrá a mal na mňa zálusk Samo, tak ma jemu jednoducho chcel prebrať.
,,Ale no taak, ukradneš mi ženu?" porazene sa zasmial Samuel.
,.Nauč sa niečo aj bez nej," uchechtli sme sa s Alexom.
Už keď sme boli rozdelení, odohrali sme prvé kolo. Držali sme postoje a loptu hádzali čo najvyššie pre lepší odpal. Alex mi prihral, troška som vyskočila, aby som mohla odbiť loptu na protihráčovú stranu.
1:0 pre náš tím. S Alexom sme si tleskli rukami a Samovi som poslala pusu do vzduchu. Ten, ale nikdy nevedel prehrávať a snažil sa vyrovnať.

Nakoniec bolo 15:14 pre nás, no Samuel trafil celou silu loptu do mojej tváre, kedy ma odhodilo a spadla som na zem. Okamžite hru odpískali a Samo pribehol ku mne. Ležala som na zemi a podopierala sa jednou rukou. Pretrela som si oči a Samo sa naklonil ku mne. Pýtal sa, či som v poriadku, iba som sa usmiala a venovala mu pusu.
Ostatní dohrali hru už bez nás. Sadla som si na múrik a Samo stal oproti mne a podával mi čistú vodu. Vlasy mi odsunul za uši a zasnene sa díval ako to len on vedel.
,,Si to najlepšie, čo som si kedy mohol priať," z ničoho nič z neho vyletelo. Zachvátil ma nával šťastia a lásky. Tie slová, tie ma raz doženú do hrobu, no nebolo od toho ďaleko.