Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!

I.

"Riško!!" Zakricala som na svojho brata

"Co chceš?" Zasmial sa

"Donesieš mi tie teplaky čo sú na stoličke?" Opýtala som ho

"Jasne kiki uz idem." Po chvíli pribehol

"Dakujem braček." Objala som ho a natiahla na seba teplaky

"Dnes ideme do tej posilky?" Spýtal sa keď som si ku nemu prišla sadnúť do kuchyne

"Kľudne môžme." Usmiala som sa

"Dobre. Čo je vlastne na obed?" Zas a znova sa spýtal

"Je tam ešte to sushi. Vyber ho aj mne prosím."

"Samozrejme tu máš." Vybral ho

"Dobru chut." Popriala som mu

"Aj tebe." Poprial on mne a vrhli sme sa do jedla

Inak ahojte volam sa Kristina Vaško. Mám 19 rokov. Žijeme v Pardubiciach s mojim bratom Riškom on má 21. Bývame spolu od mojich 14 rokov. Pohádali sme sa s rodičmi tak sme sa presťahovali. Oni si radšej nechali našich dalších dvoch súrodencov. Sestra Lenka má 18 a brat Marek má 17 viete či je inak skvele? Že sú to súrodenci a už spolu pichali. Rodičia to nevedia ale mrdaju spolu už od ich 14 a 15. Je to svinstvo ja viem. S rodičmi sa nebavíme. Ja som zasrana panna a môj brat nemá uz 3 roky priateľku. Mame len samých seba. Sme len my dvaja. Ale užívam si to. Hulime spolu, pijeme spolu proste sme stále spolu. Bol tu vždy. Bol tu keď som takmer umrela. Proste ho milujem a za nič na svete nevymenim. Mám take dlhsie tmavomodro-fialovo-zelene vlasy. Meriam približne 187 cm a postavu mám strašne chudú. Celkovo sa dá povedať že ešte stále trpim anorexiou. Dostávam sa z toho už dobrých 10 rokov áno je to strašne veľa ja vidm. Som človek ktorý si radšej oblečie voľne teplaky a mikinu ako nejak príliš obtiahnuté šaty z ktorých ti trčí vsetko. Pracujem v caffeterii ale zároveň dorábam školu. Mám to ako brigádu aby sme mali z čoho žiť a platiť plyn vodu a tak. Tá práca má baví. V škole má nikdy nikto nemal rad. Chodím tam jak najväčší bezdak XXL mikiny a veľké teplaky a niekedy nohavice. Lenže mne to nevadí. Riško pracuje v jednej právnickej firme zatiaľ iba ako taká výpomoc keď dokončí právnickú školu bude tam pracovať už normálne.

Idem si zbaliť veci do športovej tasky ktorú si beriem do posilky s Riskom. Chodíme tam takmer každý deň. Ja si beriem ako vždy veľké tričko nike a teplaky tak isto nike. Ku tomu nike topánky. Napustila som si do fľašky vodu a tu som vložila tiež do tasky. Ešte som tam hodila uterák a posadila sa na gauč. Zobrala som do ruky mobil a scrollovala Instagram.

"Som tu!" Ozval sa môj brat

"No konečne." Položila som telefón vedla seba

"Tak pod. Počuj ja si potom skočím do prace po nejaké papiere takze pôjdeš domov sama alebo ideš do Caffeterie?" Spýtal sa keď sme odchádzali z bytu

"Ja si hodím veci domov a pôjdem hej do caffeterie." Usmiala som sa a zamkla

-

Odchádzam po úžasnom tréningu domov. Sledujem telefón a nevnímam cestu. Omylom som do niekoho vrazila a spadol mi mobil.

"Ježiš prepáč nepozerala som na cestu." Zdvihla som si telefón a pozrela sa na tu osobu, bol to pekný chalan s modro-zelenimi vlasmi

"Ne to Ja nekoukal. Pod pomůžu ti."usmial sa a chytil mi ruku

"Dakujem. Ehm prepáč musím ísť." Usmiala som sa a uhla rukou

"Mužů tvoje číslo?"spytal sa ešte kým som stihla zdrhnut