Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!

V.

Sedela som sama v rohu studia len s jednou havanou. Chalani sú buď pri PS alebo nahrávajú. Písal mi už aj Riško že kde som tak som mu len rýchlo odpovedala že v studiu. Potom som telefón niekde položila a už neviem kde je.
"Lidi pojďme hrát flašku." Ozval sa Kubo. "Jo no." Pritakal Kubo. "Keď vy inak nedáte." Pretocila som očami. Po pár kolách to padlo na mna. "Pravda." Povedala som. "S kolika klukama jsi už spala?"opytal sa Jakub. "Ehm Kubo debilnejsia otázka by nebola? Ale nechcem na to odpovedať." Snažila som sa vyhnúť ocnemu kontaktu s hocikým. "Jsi panna?" Vykulil oci Dominik. "Niesom ale je to iné chápeš? A ja o tom nebudem odpovedat. Je to ťažké."Povedala som.  "Kiki jedem pryč." Postavil sa Dominik. Nič som nepovedala a iba som cez seba natiahla svoju velku mikinu. Zobrala som si havanu a išla za Dominikom. Natiahla som si kapucňu na hlavu a vysla z budovy. Začali mi tiecť slzy. Oprela som sa o stenu a skĺzla sa na zem. Oprela som si čelo o kolena. "Kiki Nebreč zlato. Pojď jedem domu." Chytil má okolo ramien Dominik. "Januz fakt nevladzem." Začala sim ešte viac plakať. "Kiki promluvíme si doma. Prosím Nebreč."zdvihol má na ruky a odniesol do autá. Položil má na predné sedadlo, prešiel na druhu stranu a naštartoval.

"Kiki už nebreč. Kiki ale co se stalo? Nedokážu se koukat na to jak tady brečíš kvůli vlastně ani nevím čemu. Nemusíš se kvůli tomu cítit blbě. Zlato."sedel pri mne Dominik na gauči. "Domi ja sa cítim trápne už len kvôli tomu ako sa teraz chovám. Prepáč mi to. Idem domov a dakujem za všetko." Usmiala som sa a objala ho. "Kikčo ty teď nikam nejdeš jsou tři ráno ty dutá hlavo. Jedem si lehnout a nic z tohohle se nestalo. Vím čím jsi si procházela takže se neboj. Je to úplně v klidu mít panický záchvat ještě cez to všechno. Mám tě rad kikino." Objal má a prehodil si má cez rameno. Bezal so mnou až ku nemu do izby. V izbe mnou šmaril o posteľ. "Tady spis a žádný odmlouvání." Zasmial sa a skocil vedla mna. "Dakujem ti Niku." Otocila som sa ku nemu. "Nestojí to za řec." Usmial sa a vtiahol má do objatia. Položila som hlavu na jeho rameno. Po chvíli som zaspala.

Zobudila som sa keď ešte vonku bola tma. Všimla som si že nespím u Dominika. Posadila som sa na kraj postele, pretrela si oci. Postavila som sa a išla hľadaj svoju kabelku. Bola položená v chodbe. Vybrala som cigarety a zapaľovač. Mala som mega pekný zapaľovač. Pomaľovala som si ho ked som sa nudila. Hľadala som balkón ktorý som pl chvíli našla v tomasovej izbe. Po tichu som ho otvorila a keď som bola vonku tak som ho aj zavrela. Oprela som si ruky o zabradlie a zapálila jednu cigaretu. Nemám ani potuchy koľko je hodín. Až teraz mi došlo že neviem kde mám mobil. Na posledy som pisala Riškovi že som v studiu a pridem okolo pol noci. Ale asi to nevydalo. "Kiki? Čo tady děláš?" Prišiel za mnou tom. "Čo?" Otocila som sa. "Je pět ráno pojď zpátky do postele. Musíš být unavená." Chytil má okolo pasu. "Môžem aspoň dokúriť?" Spýtala som sa. "Dej mi prosím tě jednu."usmial sa. "Na tu máš toky." Podala som mu krabičku aj so zapaľovačom. "Hezky zapalovač."objal má ešte viac. "Dakujem." Usmiala som sa a Otocila sa naňho. Chytila som ho okolo krku, on má chytil pod stehnami a vyšvihol si má na seba. Obtocila som nohy okolo jeho pasu a poriadne ho objala. "Co se děje broučku?" Spýtal sa. "Ale nič." Zašepkala som.

Sú to dva týždne čo som s chalanmi nebola. Vždy zo školy idem hneď domov kde som zavretá v izbe. Áno niekoľko krat som bola v caffeterii a svoj voľný čas trávim ešte v posilke ale iba tej našej čo mame doma. Dva krat som bola aj tu čo je v meste ale ináč nič. Mám ich rada to samozrejme ale neviem nejak sa toho bojím.

Tomik💓:ahoj Kiki, chci se zeptat ty se nám vyhýbáš?" Napisal mi tom
Ja:ehm ahoj Tome, nie ja je toho teraz veľa. Prepáč." Odpísala som mu no na odpoved som dlho necakala
Tomik💓: to pak nebudeš mít problém dnes přijít za námi?" Odpísal
Ja:Tome ja nechcem:(("napisala som mu pretože sa mi tam fakt nechce ísť
Tomik💓: Kiki prosím. Chybíš mi, nechci být víc bez tebe :(" napsal
Ja:Tomi fakt, mne je to strašne nepríjemne. Môžeš prísť tu ak chceš:/"
Tomik💓: tak jo, dej mi par minut. Těším se zlato."na tuto správu som mu dala iba zobrazené

"Riško príde Tomáš!" Zakricala som naňho. "Jasne super. Ja potom asi pôjdem za chábrami do studia. Tak sa môžeš pridať bude to na vás." Zasmial sa. "Super ale ja tam nepôjdem." Prišiel ku mne do kúpeľne kde som si umývala vlasy. "Prečo? Ešte stále kvôli tomu?" Opýtal sa. "Rišo áno. Lebo mi to je strašne trápne chápeš? Cítim sa za to strašne zle. Mám kurva 19." Sadla som si ku nemu na vaňu. "Zlato máš iba 19 chápeš? Legálne si mohla mrdat iba rok do zadu chápeš? To že naši úžasný súrodenci pichajú spolu a nikoho nepotrebujú už od 14 je nepodstatne chápeš? Ty niesi oni. Ty si ty a si výnimočná. Niesi typ ktorý chce sex na jednu noc. Chceš proste tu pravú lásku takze sa zlato neboj jasne? To čo sa stalo je minulosť. Nezaoberaj sa tým. Raz ho nájdeš a budeš šťastná." Usmial sa. "Dakujem Riško. Idem sa chystať vyzerám jak kus chuja." Zasmiala som sa a vytiahla fén. Ríša sa len usmial a pomohol mi si vyfenovať vlasy. Síce si ich nikdy nefenujem ale teraz to bolo iné. Spravila som si iba linky a dala špirálu. Tie si robím vždy ale dnes som na to zatiaľ nemala čas. Vošla som do izby kde som si dala modre voľne nohavice so srdiečkami ktoré som si tam mimochodom vysavovala sama. (Akože savom chápeme sa). Na to som si zobrala voľne čierne prozyum tričko. Čakala som na to kedy zazvoní tak som si sadla ku stolu čo mám v izbe. Zo šuflíka som si vybrala denník a airpody. Pustila som si hudbu na plno a začala písať. Už po dobu 12 rokov si píšem denník. Píšem si tam vždy a všetko. Schovavam ho tak aby ho nikto nevidel. O tomto denníku dokonca nevie ani Ríša. Po väčšinu času som ho pisala na streche. Mame strešný byt takze mame schody aj hore kde je jedna menšia presklená miestnosť. Trávim tam väčšinu svojho času. Riško tam poriadne ani nechodí lebo vie že tam mam to svoje vlastne súkromie. Z tama sa dá vyjsť aj na strechu akože sú tam dvere a tá miestnosť je vlastne na streche. Na tu strechu sa dá ísť aj cez chodbu ale to mame kľúče iba my. Pisala som si tam asi 20 minút keď má niekto chytil za pas. Zľakla som sa lebo som necakala nikoho a Ríša mi radšej buchne po hlave ako má tak jemne chytiť za pas. Denník som hneď zavrela a vložila do šuflíka. Som na to už zvyknutá takze to sú roky praxe. Vybrala som si slúchadla a otocila sa. Stal tam Tomáš s kyticou ruží.

"Ahoj Kiki." Usmial sa. "Ahoj Tomi, myslela som že zavolas." Nervózne som sa usmiala. "Zvonil jsem ale někdo tady měl hodně práce." Zasmial sa a myslím že tým narážal na ten denník. "Prepáč myslela som si že zavolas." Postavila som sa. "Kiki tohle je pro tebe." Podal mi kvety. "Co jsi tam psala?" Opýtal sa. "Ale nič. Môžem ti niečo ukázať?" Zmenila som tému lebo o tom fakt nechcem hovoriť. "Když chceš."usmial sa. "Tak pod." Tiež som sa usmiala a chytila ho za ruku. Mierila som s ním ku schodom. "Tady mate dvě poschodí?" Spýtal sa keď videl schody hore. "Tak trochu, pod ukážem ti to." Zasmiala som sa. Chytila som ho za ruku a tiahla ho hore. Odomkla som horné dvere ktoré vedu do tej strešnej izby. Zavrela som tá nami dvere. "Tady je hezky." Usmial sa