XV.

279 6 2
                                    

Prišla som do izby. Dominik sa povaloval na posteli. "Hej kdes byla?" Pozrel na mna. "Zbaliť si veci ne tréning a potom v sprche." Usmiala som sa. "Uuuu!!! Mužů ti zaplést culíky?" Posadil sa. "Môžeš." Sadla som si ku nemu s úsmevom. "Mas hezky vlasky." Usmial sa a zápletal mi vlasy. "Dakujem." Zasmiala som sa a pustila seriál.

"Hotovo." Zasmial sa. "Super dakujem. Počkaj musím ísť za Risom kvôli odvozu na tréning." Postavila som sa. "Ja tě hodím když chceš." Usmial sa. "No keď ti to nebude vadiť." "Tak jo. Kdy mám vstávát?" Spýtal sa. "O siedmej tam mám byt." "Ty vole. Abych šel už spát." Zasmial sa. "Nejdes spat lebo tá podpálim." Tiež som sa zasmiala. "Už jsem skoro hořel." Posadil sa ku mne. "No to je pravda ale asi by som sa pochcala smiechom keby v tedy začneš horieť." Začala som sa smiat.

Flashback na Týždeň do zadu.

"Dominiku jdi tam my to natřem tým gelem a pak to zapalile. Hlavně dávej bacha nech se nezapalis i ty. Mužem?" Opýtal sa Ján strach. "Jo mužem. Hele Kiko dej mi ještě ty brýle prosím." Usmial sa na mna. "Na tu máš." Nasadila som mu okuliare na oci. Len sa usmial a postavil sa na tu blbosť ktorá sa točí. "Pomůžeš mi s fotkami?" Prišiel ku mne Tom. "Jasne Tomi." Dala som mu ruku okolo ramien. "Jako asi bych se pochcal kdyby ho to chytne." Zasmial sa tom. "To áno." Tiež som ss zasmiala. "Ja vás slyším vy svině." Povedal Dominik. "Ved dobre." Usmiala som sa naňho. "Radku můžeš to pustit." Ukázal na Radka Ján.

Koniec flashbacku

"Ahoj kity." Usmial sa na mna karlo keď vošiel do studia. "Ahoj Jurko." Tiež som sa usmiala a išla ho objať. "Tak jak bolo na tréningu?" Opýtal sa. "Ale úžasne. Keby len potom nebola tá škola." Sadol si ku mne. "Čus borci, a naše mladá hokejistka." Prišiel aj Kuba. No mimochodom sme v studiu ja, Dominik, tom, karlo a Kubo. "To nevieš chvíľu držať hubu?" Otocila som sa na Dominika. "Ja jim to musel poslat ty vole vždyť ty jim to kurva vyhraješ." Tváril sa nevinne. "Dobre vymýšľaj si pred niekym iným nie predomnou. Posrala som to tam." Mykla som ramenami. "Hele Ja ti jednu jebnu. Kurva vždyť ti to šlo kurva." Rozmachal sa Tom. "Ty si rieš svoju frajerku nie mna." Zašepkala som tak aby to nepočul. "Co si říkala?" Pozrel na mna. "Nič nič." Usmiala som sa. "Ja tě slyšel." Nahol sa ku mne Kuba. "Čo?" Pozrela som naňho. "Neboj se Ja tě chápu." Usmial sa a dal mi pusu na čelo. "Cely týždeň máš tréningy?" Opýtal sa karlo. "Áno cely týždeň. Našťastie len na dva týždne potom budem mat tak 3x týždenne." Snažila som sa usmiat. Chvíľu sme sa ešte rozprávali keď mi začal zvoniť telefón. Mama💔 váhala som. Začali sa mi tlačiť slzy do oci. Jemne som si utrela rukávom slzy aby som si neposrala svoje linky na ktorých som pracovala po dobu 47 minút v škole počas matematiky. Postavila som sa a povedala: "ja sa hneď vrátim." Povedala som takmer do prázdna. Oni sa rozprávali a iba kývli na súhlas. Odisla som do kúpeľne a zavrela dvere. Vybrala telefón a skúmala obrazovku na ktorej už po druhý krat svietilo to meno. Po chvíli som prešla po obrazovke z láva do práva. Tým som hovor zdvihla.

M: "kristino! To nevieš zdvíhať svojej vlastnej mame telefón?" Zakricala na mna
Ja: "zavrhla si má. Sú ti prednejšie tvoje druhé deti. Neozvala si sa po cely čas." Začali mi tiecť slzy.
M: "netrep! Si stále moja dcéra a ako správna dcéra by si mohla prísť pozrieť svoju rodinu. Súrodenci sa už na teba pýtajú a pribudol nám do rodiny nový člen. Máš novú sestru Marysu." Zasmiala sa
Ja: "ja sa tam nevratim." Povedala som
M: "príď, chcem sa ti ospravedlniť." Povedala celkom presvedčilo ale ja jej neverím.

Nič som nepovedala a zrusila hovor. Telefón som pustila a zrútila sa na zem. Moja 47 minútová práca bola do dvoch sekúnd zničená. Mám nového súrodenca. Ďalšiu mrdku. Možno by to dieťa bolo aj v pohode, to by ho ale nesmeli vychovávať naši rodičia. Nedokážem sa tam už vrátiť. "Zlato? Jsi v klidu? Ozvy se prosím." Začal klopať Tomáš na dvere. Neozvala som sa len som sa klepala a opierala o stenu. "Kiko?" Znovu sa ozval. Stále som bola ticho nedokázala som nič povedať. Zrazu sa otvorili dvere. Nevšimla som si kto tam je ale podľa všetkého to bol Tom. Sadol si ku mne a začal má hladkať po chrbte. Nič nehovoril. To som rada. S ním dokazem sedieť cely deň úplne po tichu. Dokáže má pochopiť bez toho aby sa pýtal na priblble otázky. Oprela som hlavu o jeho rameno a nechala stekať slzy po tvári. "Buď v klidu."pošepkal. "Tomíku! Zlato?! Kde jsi?!" Začal sa ozývať dievčenský hlas od dverí. "Máš tu holku." Zašepkala som. "Musí počkat. Teď jsi mi přednější ty." Usmial sa. "Bude naštvaná." Zdvihla som hlavu. "To je mě ale jedno. Budu to řešit až když zjistím ze jsi v pořádku ty." Pohladkal má po lici. "Dakujem." Snažila som sa usmiat cez slzy. "Tome... tady jsi." Vbehla do kúpeľne Tomova priateľka. "Jo jsem tady." Povedal celkom rozčúlene. "Co se stalo zlato? A proč tady kurva sedíš s ni?! Říkala jsem ti aby jsi se s ni nestýkal." Začala kričať. "Kurva je to moje skvělá kamarádka a teď kvůli tobě ji neopustím. Promiň mi to ale potřebuje pomoci. Dej mi par minut půjdeme." Povedal celkom skleslo.

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang