XX.

259 7 2
                                    

"Tak se měj užijte si dovolenou pošli mi pak fotky." Lúčil sa so mnou Martin. "Jasne ale už musím bežať Dominik má zabije." Usmiala som sa. "Ahoj." Posledný krat mi zakýval a už som nastupovala do autá.

"Přítel?" Pozrel na mna domca." Nie kamarát neboj sa."usmiala som sa. "Tak Jo jak bylo?" Zasmial sa a vyrazil ku mne. "Ale dalo sa to no. Marko mi dosť zlepšil náladu. Hlavne preto že som kokot a nespala som." Pozorovala som cestu. "No Jo kokot jsi ale stále můj kokotek. A kripl." Zasmial sa a na chvíľu pozrel na mna. "Kriplom si má naučil byt ty." Usmiala som sa. "No tak to neee." "Ale áno domco. Pod rýchlo lebo to nestihneme. Mrdko!" Vystupila som z autá a išla k bráne. Hneď za mnou Dominik. Odomkla som dolné dvere a privolala výťah. Vyviezli sme sa až na dane poschodie.

Zbalila som si všetko potrebné vlastne aj nepotrebne. Všetko som to dala ku dominikovi do autá a vyrazili sme ku ním. Po ceste sme si spievali pesničky a smiali sa. Je to fakt po dlhej dobe co sa smejem. Zastavili sme pred ich barakom a išli dnu. Tašku mi zobral Dominik lebo že vraj sa nebudem ťahať s ťažkou taškou. No akože co si on o mne mysli? Teraz som naňho akože urazena. Vosli sme do výťahu a čakali kým prídeme na určené poschodie. "Zlato nezlob se ale ty se mas šetřit." Prišiel bližšie ku mne. "Ale ja nesom kripl...skoro možno som ale teraz nemôžeš všetko za mna robiť ty." Pozrela som naňho. "Když ti doktor řekne ze jsi už úplně zdravá tak pak budu ticho ale teď nechci aby si tam skončila zase. Chyběla jsi mi." Objal má a dal mi jemnu pusu na krk. Na chvíľu som sa napla a prestala dýchať. "Někdo je nadrzenej?" Zasepkal. "To nie, ale...nič." Usmiala som sa. "Nikdo ti také nikdy ještě nedělal ze?" Znovu zasepkal. "Áno." Pipla som úplne po tichu. "Buď v klidu." Zasepkal a znovu má začal bozkávať na krku. Jemne mi hryzol do kože na krku. Vyšiel zo mna tichý vzdych. V jednej chvíli sa otvorili dvere od výťahu. Boli sme na nami určenom poschodí ale stala tam staršia pani. Pozerala na nás ako na kriplov. Hneď sme sa od seba odtiahli a vystúpili. "Decka nechte si to na doma. Dominiku ty jsi si teď našel moc hezkou. Konečně to není žádná napíchána coura. Mějte se a užijte si ten vás výlet." Usmiala sa. "Majte sa." Tiež som sa usmiala a vošla do bytu ktorý medzi tým odomkol Dominik. "Dominik peknú si si našiel. Nieje tak napichana. Takze si si fakt peknú vybral?" Opýtala som sa ho. "Ja si nevybral to ona si vybrala nás. Našla nás." Usmial sa a dal mi ďalšiu pusu na krk. "To si ale nenašiel tak peknú ako si myslis." Sepkala som. "Našel jsem tu nejhezčí." Povedal a vyzul si topánky. Hneď na to som si topánky dala dole ja a kabát som zavesila na vesiak. Rozišla som sa do kuchyne pre vodu. Sedel tam Tomáš pri počítači. "Ahoj Tomi." Vybrala som si pohar. "Ahoj Kiki." Usmial sa a objal má okolo pasu. Ztiahol má naňho. "Ty trotl." Zasmiala som sa. "Jak ze? Prosím?" Zasmial sa a začal má steklit.

Chytil má za pas, pritiahol si má bližšie a prilepil svoje pery na môj krk. Opierala som sa o stenu, drtil mi boky v jeho veľkých dlaniach na ktorých ležala ležala osmička. "Líbí se ti to?" Usmial sa, ja som iba kývla na súhlas. "Počkaj Domi, nieje divne že sme len kamaráti? Každý mame rad niekoho iného." Zaváhala som. "Zlato není, nikdo se to nemusí dozvědět plus existují kamarádi s výhodami." Usmial sa. Len som ho objala a dala mu pusu. "Vy smradi kde jste?!" Zakrical Jakub. "Už ideme." Ozvala som sa. Vyšli sme z izby do obývačky. "Tady je všechno potřebné izby, lety a tak podobně. Zítra okolo oběda odchadzime. A Kiko Ja se tě chci něco zeptat." Pozrel sa na mna. "Hovor." Usmiala som sa. "Kdy jsi jedla? Páč doma jsi měla všechno tak jak večer talíře byly suché a myčka prázdná, tak kdy jsi jedla?" Opýtal sa a mna zamrazilo. "Ty jsi nejedlá?" Opýtal sa Tom. "Ja som jedla." Klamala som. "Kiko nelži nám." Ozval sa teraz aj Dominik. "Dobre nič som nejedla hotovo?" Postavila som sa a odisla do kúpeľne. Sadla som si na zem a len pozorovala bielu stenu vedla tmavých dverí a čiernych kachličkách. "Zlato pojď přišlo sushi." Usmial sa Tomáš. "Sushi?" Opýtala som sa. "Áno sushi." Usmial sa ešte viac. "To si dám." Tiež sim s usmial. "Tak se mi líbiš." Chytil má za pas a pokračoval so mnou so obývačky kde mali sushi. Zobrala som si avokadove sushi. Jednu celu krabičku. Sú to síce len ako maličké jednohubky ale sú úžasne. Sadla som si s nimi do kresla. Mala som aj sójovú omáčku do ktorej som si namáčala sushi. Dostali sme ku tomu aj colu. "No vidíš ze to jde." Zasmial sa dominik a pustil rýchlo a zbesilo. Keď sme dojedli išla som si ľahnúť ku Dominikovi. Takmer do sekundy som zaspala.

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon