X.

330 6 2
                                    

"Kiki vstávát." Zašepkal mi do ucha tom. "Ešte nie." Zakryla som sa dekou. "Ale jo. Jdem jíst." Usmial sa. "Ostan tu." Otvoril som oci a pozrela naňho. "Ne zlato pojď." Usmial sa na mna.

Zjedla som dve špekáčiky. Akože hej je to malo ale aspoň som niečo zjedla a to je super. "Dominiku!!! Hod tu loptu sem!" Zakrical naňho Kamil. "Bože Jo!" Hodil ju ku nemu.

Cely deň sme presedeli pri ohni, hádzali sme si loptu a robili kokotiny. Je už dobrých 10 hodín večer. "Lidi jedem hrát schovku!"  Zavelil karlo. No nechcelo sa mi ale Ok. "Keby sa niečo stane stretneme sa pri ohni a všetci telefóny mame dúfam že aj nabité." Usmial sa Kamil. "Tak jedem." Povedal Nobody a išlo sa.

Cúvala som s tým že narazím jedine do stromu. Videla som kamila jak hľadá. Tak som začala po tichu cúvať. Nabúrala som do niečoho. Bola som v klude lebo som si myslela že je to strom. Ale opak bol pravdou. Niekto má chytil okolo pasu. Zľakla som sa ale zakryl mi usta takze som nestihla vykriknut. "Kiki to jsem Ja." Zašepkal Dominik. "Kurva Dominiku." Zaklínala som ho v duchu za to. "Klid. Pojď." Usmial sa a ťahal má niekde do prdele. Posadil sa ku veľkému stromu na zem. "Sedej." Usmial sa. Sadla som si medzi jeho nohy a oprela sa mu o hruď. Cítila som na boku že mi proste niečo tečie. Prešla som si po boku. Mala som na ruke asi krv. "Dominiku podaj mi mobil môj mám ho v zadnom vrecku." Opýtala som ho. "Tady." Podal mi ho. Zapla som ho nech si na to zasvietim. Krv. Samozrejme čo sa mne nestane že? "Domi myslím že mi treba ist do stanu." Ukazala som na tu ranu. "Ty vole. Zvládneš chodit?" Spýtal sa. "Áno jasne." Pomohol mi dôjsť do stanu kde mi potom samozrejme pomohol to ošetriť. Obviazala som si to. Ešte som si rýchlo prezliekla mikinu a športovú podprsenku. Lahla som si ku dominikovi. "Domi?" "Áno kiko?" Pozrel na mna. "Ja ti potrebujem niečo povedať." Posadila som sa. "Jasné říkej všechno." Usmial sa. "Včera jak tu so mnou spal Jakub. Začal má proste že prstovať a nemôžem povedať že by mi to bolo prijemne. Od vtedy mám strašne divný pocit a tie kŕče čo mám sú iné ale boli to." Pozrela som sa na svoje ruky. "Hej to je v pohodě. Nevím jakoze proč to dělal když ví co se stalo ale to je v klidu. To ze jsi teď panna neznamená ze tě musí někdo hned ojebat musí to jít pomalí anu? Všechno je v klidu a kdyby něco tak ti s tým pomůžu. A nemyslí si ze je nějak blbě o tom hovořit je to úplně normální věc. Nemusíš být z toho nějak smutná." Usmial sa a posadil sa predomna. "Ono úplne panna niesom." Znovu som uprela Pohlad na moje ruky ktoré on chytil. "Jakto?" Usmial sa. "Ako malú má znásilnili. Mohla som mat tak 12-13 rokov. Ako áno od vtedy nič ale počítať sa to nejak dá." Povedala som. "To je mi lito. Pojď sem. Kdyby chceš něco zkusit tak se ozvy. Možná to je Jo blba nabídka ale není to tak hrozny. Vždyť to je normální věc a aspoň tě to někdo naučí a nemusíš být tak vystrašena. To ze máš devatenáct neznamená ze nemůžeš být panna Jo chápeš. Pojď jsem spinkat a nebudem to řešit." Dal mi pusu na čelo a lahol si. Ja ku nemu. Obtocil svoje ruky okolo môjho pasu. Tak sme zaspali.

Hneď ako som vstala som si zobrala mobil do ruky. Bolo 8:29. Odomkla som ho a išla si pozrieť Instagram že dám nejakú tu fotku na ig. Bola ako prvá táto fotka:

 Bola ako prvá táto fotka:

Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.

Myslím že ich zabijem. Pridala som to na storku a označila Dominika. Postavila som sa a vysla von. Sedel tám iba Pepa. Tak som si sadla ku nemu a zcali sme sa rozpravat. Opýtal sa má na to že kde sme večer zmizli. Porozprávala som mi čo a jak. Keď všetci vstali pobalili sme veci a odisli. Celu cestu som spala. Mala som pustenú hudbu a nikoho som nepočúvala. Bola som celkom v depke zo všetkého a strašne má bolelo brucho. "Kiki jsme na pumpě chceš něco?"zasepkal tom. "Kupis mi cigarety a kávu?" Opýtala som ho. "Jasné a co tak bagetu?" "Niečo malé zobrať môžeš možno to pomôže." Usmiala som sa. "Dobře."tiež sa usmial dal mi pusu na líce. Po chvíli mi doniesol zlaty malbora, kávu a bagetu. "Dakujem zlato." Usmiala som sa.

Odviezli má chalani domov aj keď má presviedčali nech idem ku ním. Doma som napustila vaňu do ktorej som si lahla na takú dobru hodinu. Cely čas som telefonovala s Dominikom. Rozprával mi tam všetky jeho príhody. V kuse sa smial a bol šťastný. Tým som bola šťastná aj ja. Predsa len u mna je šťastie druhých na prvom mieste. To moje šťastie je niekde úplne dole. Ale to je nepodtsatne. Keď som vysla z vane som si sla ľahnúť. Ako mi rozprával pribehy z jeho detstva som zaspala. Cítila som sa s ním naozaj dobre. Dominik mi prirastol k srdcu a to moc. Je to strašne zlaty chalan.

Zobudila som sa okolo druhej ráno na zlý sen. Po pár minútach čo som nedokázala zaspať som sa ozvala. "Domi?" Skúsila som či spi alebo zrušil alebo čo. "Ano Kiki?" Ozval sa. "Zobudila som tá?" Spýtala som sa. "Ne ne ne ještě sem nespal píšu texty. Jo co se dělo? Něco si říkala a pak brečela. Stalo se něco?" "Spala som a zobudila som sa na zlý sen. Prepáč ak to znelo zle." Zasmiala som sa. "Chceš abych přijel? Možná ti pak bude lip." Tiež sa zasmial. "To ale od teba nemôžem žiadať. Sú dve ráno a verím že si unavený." Povedala som mu. "Ale Kiki to bych se pak asi neptal dej mi tak dvacet minut a jsem tam." Usmial sa. "Dakujem Domi. Kluče sú v kvetináči keby že neprídem otvoriť." Usmiala som sa. Zrušil a ja som cakal kým príde. Začalo mi strašne pískať v ušiach. Zakryla som si uši a schulila sa do klbka. Klepala som sa od zimy až kým má niekto neobjal. "Kiki klid." Sepkal Dominik. "Hej jsem tady buď v klidu." Usmial sa. "Dakujem. To si tu bol tak rýchlo?" Opýtala som sa keď má zvieral v objatí. "Cože vždyť mi to trvalo třicet minut?" Povedal. "Fakt? Mne to prišlo ako par sekúnd." Zasmiala som sa a niekto začal dosť hlasno búchať na dvere "kurva suseda." Zasmiala som sa. "No Jo možná sem trochu udělal rámus." Usmial sa. "Pod pomôžeš mi to vybaviť." Snažila som sa postaviť ale klepala som sa cela. "Klid pomůžu ti." Usmial sa a už mi pomáhal na nohy. Išli sme pomalí ku dverám ktoré Dominik otvoril. Stala tam vynervovana suseda s natackami na hlave. No takmer som sa rozosmiala. "Ty vole jsou dvě ráno co tady za ramus děláte? A teď si chlapa nosit domu? Jsem si myslela ze jste hodna holka ale asi ne." Začala vyvádzať ale vkuse pozerala na Dominika mna si ani nevšimla že takmer nestojím na nohách. "Mohla by som niečo povedat? S ním by som akože fakt nič nemala ešte k tomu som rada že žijem. Potrebovala som od neho pomôcť lebo brat nieje doma tak prišiel. To že je Krivý somár nieje moja vina. Pochopte že to nieje lahke a keď ho potrebujem tak príde a vy s tým nič neurobiť jasne?" Začala som. Dominik na mna udivene pozeral že ja teraz zvládnem ešte kričať na skurvenu susedu ktorá má doma viac mačiek jak je chlapov s ktorými jebala. "Jako pardon ale jaké ještě problémy muže mít taka holka jako vy? Najdete si chlapa a Hotovo." Povedala ako keby nič. "Hele dámo nechte si to. Si myslíte ze nemá problémy? Kurva ta holka má devatenáct a měla zatím víc problému jako vy tak se do ni laskaví neserte." Začal mat nervy Dominik. "Domi kľud." Zaspekala som. "Prajem vám pekný večer. Dovidenia." Zavrela som dvere. "Ty vole to je mrdka." Zaklial Dominik. "To je." Usmiala som sa.

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon