XXXIII.

320 4 0
                                    

Pripravený na úplne poslednú (ak nepočítame koniec) kapitolu tohto príbehu? Ako budem spomínať aj na konci nezúfajte príbeh bude pokračovať ale trochu som sa sekla takze to bude trosku trvať. Samozrejme mám dva pribehy predpísané takze je všetko na poriadku. Prijemne čítanie<3





















"Ahoj ocko." Rozbehla sa ku dominikovi mala Nikolka. "Ahoj zlaticko." Usmial sa a posadil si ju na nohy. "Tohle je kdo?" Opýtala sa a Ukazala na Dominika dva takzvaného vercettiho alebo teda Dominika Vyšatu. "Tohle je Dominik." Povedal jej. "A ty budeš určitě Nikol ze?" Opýtal sa jej. "Áno to som ja." Usmiala sa. "No a ty jsi určitě Kika Ja jsem dominik." Postavil sa a išiel ku mne. "Áno to som presne ja." Usmiala som sa. "No má poser kurva prečo máte všetci tak skvele vlasy?" Zasmiala som sa. "Hele mladá dámo slovník." Napomenul má Nik. "To nevím no." Usmial sa Dominik. Má strašne krásny úsmev. "Tak aby sme vás nerušili pôjdeme s Nikol von nie?" Pozrela som na ňu. "A ty jsi nepotřebuješ udělat věci do školy? Zítra tam už musíš." Opýtal sa má nik. "Do kelu musím. Ale tak nebudeme vás tu otravovat. Ja si zoberiem noťas a urobím to priebežne." Usmiala som sa. "No tak Jo." Postavil sa nik aj s Nikol a išiel ku mne. "Hlavně dávej pozor zlato." Objal má a vlepil mi pusu. "Táta má rad Kiku." Zasmiala sa Nikol. "Má ale Kika má rada Tomáše." Usmial sa. "Tak pod ty mala princezna." Podala som jej ruku. "Ahojte chalani a Dominiku ak by si chcel ostať tu spat nik ti môže ukázať izbu pre hostí tam môžeš kľudne byt a ostatne veci nik vie kde sú." Povedala som a odisla.

"Ahojte chalani." Usmiala som sa na Kubu a Pepu ktorý boli v byte. "Ahoj zlato, a tady princezna." Usmial sa Kubo. "Je mi to blbe a vôbec to vlastne nemá byt moja vec ale potrebujem si urobiť nejaké veci do školy či by si ju nepostrážil. U nás je Dominik a Dominik." Opýtala som sa. "To je jasný. Půjdeme spolu na hřiště?" Cupol si k malej. "Ano!" Zajasala. "Tak pod zlaticko." Chytil ju za ruku a vzal si do tej druhej bundu. "Buď dobrá áno?" Pohladkala som ju po vlasoch. "Dakujem ti Kubo." Objala som ho a dala mu pusu. "To je v pohodě princezno." On dal pusu mne do vlasov. "Tak ahojte." Zakyvala som im. Došla som do kuchyne kde som si začala robiť kavu. "Uděláš i mě prosím." Pozrel na mna Pepa. "Jasne zlati." Usmiala som sa.

Pepa mi medzi tým pomohol s vecami. Robili sme to v jeho izbe lebo toho bolo moc a nejak sme sa striedali v ležali na posteli. Ja som tam nakoniec zaspala. Zobudilo má až otvorenie dverí. Oci som ale nechala zavreté. "Po tichu Nikol. Necháme ji spinkat hodím tě domu za tátou." Povedal Jakub. "Tak dobrou Kiko." Povedala Nikol a dvere sa zavreli. "Ahoj zlato, tak pojď." Znovu som počula Jakuba a niekto má bral na ruky. Preniesol má asi do jeho izby kde si potom lahol ku mne. "Kto bere Nikol." Opýtala som sa tak že má takmer nebolo počuť. "Pepa řekl ze ji hodí a Ja mam zůstat s tebou." Povedal a objal má. "Dobru." Zašepkala som. "Dobrou zlato." Usmial sa a dal mi pusu do vlasov.

Mesiac

Je to mesiac. Ja chodím poctivo do školy. Katka s malou Nikol sa sem nakoniec presťahovali. Teda už taká mala nieje. Pár dni do zadu oslávila 11 rokov. Dominik si malú obľúbil tak ako všetci chalani a aj ja. Decky mal svoj dvojizbový byt ktorý prenajímal tak ho dal jej. Ja neviem čo sa poslednú dobu deje ale poslednú dobu sa zo všetkými v kuse hádam. Všetko vždy pokazim. Jediný s kým som v pohode je Kubo. "Kurva Kristino můžeš mě poslouchat? Ja na to už nemám. Proc jsi to udelala?" Zkrikol na mna Tom. "Tome fakt prepáč my sme boli strašne opitý. Ja si nič nepamätám. Prepáč mi to." Začali mi tiecť slzy. "Ale to nic neznamená. Kdyby to nechceš neudelas to." Zakrical na mna. "Kurva Tome. Ja milujem teba. Do pici bola som opitá, sfetovana a zdrogovana. Prosím. Fakt prosím." Chcela som ho chytiť za ruky ale uhol. "Odejdi! Prosím tě odejdi." Zakrical znovu. Ja som sa na plno rozplakala a vybehla z bytu von.

Pohlad Tomáša

Jsou to tři dny co jsme se s kikou pohádali. Chci jít za ni. Teď sedím v autě s koupenýma květinami. Zastavil jsem před její barakem. Zazvonil jsem ale nic se neozvalo. Srazu vyšla staršia paní z vchodu. "Dobrý den, hledáte někoho?" Zeptala se. "Ano Kristinu. Bydlí tady." Řekl jsem ji. "Vy to nevíte? Včera se odstěhovala. Odešla." Řekla mi, prasklo mi srdce a všechno se zničilo. "A nevíte kam? Kam odešla?" Zeptal jsem se ji s zadržoval slzy. "To nevím." Řekla a odešla. Tak teď jsem v pici jak nikdy. Kurva.

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora