VI.

369 6 0
                                    

Rozprávali sme sa tam par hodín. Keď prišlo na otázku ktorú som necakala. Nebude mi to veriť pretože veľmi dobre vedel že som sa im chcela vyhýbať. Ale je to proste pravda. "Proč jsi nám dva týdny vůbec neodepisovala?"spytal sa. "Ako som bola naposledy u vás nechala som tam niekde telefón. Ríša mi ho doniesol len včera. Hľadala som ho všade až na váš byt a štúdio. Nemala som v pláne tam úplne chodiť bez ohlásenia." Povedala som mu celu pravdu. Teda skoro celu. "A nebylo to náhodou tak ze jsi se s náma nechtěla vidět?" Pozrel sa na mna. "Tomi nie. Fakt som ten telefón nemala." Oprela som sa o stenu. "To tvoje byla ta třináctka?" Spýtal sa. "Áno bola. Už mi veríš?" Otocila som naňho Pohlad. "Promiň. Jen to vypadalo ze se bojíš." Prišiel bližšie. "No ale je pravda že sa aj bojím." Sklopila som Pohlad. "Drobečku nemusíš se ničeho bát. Ochráníme tě." Usmial sa a išiel bližšie. "Dakujem Tomi." Tiež som sa usmiala a objala ho. Chvíľku sme tak stali keď mi zazvonil mobil. Vybrala som ho zo zadného vrecka. Svietilo na ňom NiktoNepocuva!💓 "kdo ti vola?" Opýtal sa Tom. "Kuba." Usmiala som sa a zdvihla mu to.

Ja- cus Kubo čo chceš?
J-Kiki!!!!" Zakrical
Ja-"au to musel počuť aj tom." Zasmiala som sa a pozrela na Tomáša ktorý má peclivo sledoval
J-"Tomáš Jo? Který? Znám ho? Není to Kováč, ne to ne s tím tě Ríša neseznámí."trepal piate cez deviate
Ja-"pravdu? Poznáš ho a je to môj zlaty Kovač. Nezoznámil má s nimi Ríša stretla som sa s ním sama." Začala som mu tu hovoriť pravdu lebo by má asi zabil
J-"Jo? Tak to zdravím Tome! Mužů přijet pozítří?" Zakrical na Toma a potom sa opýtal
Ja-"myslím ze môžeš prísť. Ja už pôjdem. Potom ti poviem čo sa stalo a ty po mna prosím príď do školy dik brou. Cus." Povedala som
J-"tak Jo čau lásko přijdu ku škole. Jo a ty známky tam za poslední dva týdny to co? Jsi to flákala" opýtal sa pred tým ako som zrusila
Ja-"no ono je na vine tak trochu moja blbosť. Bola som u chalanov a tam som si to posrala kvôli tomu čo sa stalo a proste som to posrala a úroveň tam nechala mobil ktorý mi doniesol Ríša." Zaváhala som
J-"Jo tak Ja přijdu a řekneš mi víc. Čus zlato." Zrušil

"Strach?" Opýtal sa tom. "Áno strach." Odpovedala som. "Znáte se?" No nie preto som s ním telefonovala. "Áno pozname sa. Bol prvý u koho sme Byvali ako sme prišli. Potom sme si našli vlastný byt tak sme odisli sem. Počuj Tomi chcela by som od teba pomôcť." Pozrela som naňho prosebne. "Jasné klidně." Usmial sa. "Potrebovala by som ísť nakúpiť nejaké veci. Chcem si to tu trochu prerobiť." Posadila som sa bližšie. "Tak pojď jedem." Zasmial sa a chytil za ruku. Bežali sme dole kde nás zastavil brat. "Kam letíte?" Opýtal sa. "Idem si nakúpiť tie veci hore hovorila som ti to a že pozajtra príde strach takze ho tu očakávaj plánuj čo chceš len nie tu. Nebudeme mat kam ísť." Usmiala som sa a už sme boli prec.

Nakúpili sme veci typu toto:

Nakúpili sme veci typu toto:

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Moc sa mi to páčilo. Ešte sme vonku dali takú tu hojdaciu sieť.

Sedeli sme spolu s Tomim na tej sieti. Vonku sa už začalo stmievat. Sledovala som ten krásny západ. Obloha sa farbila do ružová až fialová. Vzdycky som som pozorovala západ. Či už z okna izby alebo tu hore. Milovala som to. "Kiki věříš mi?" Opýtal sa po chvíli ticha Tomáš. "Myslím že áno." Neisté som naňho pozrela. Chytil moje ruky a začal pozeráš priamo do mojich svetlo modrých oci ako more. Pozeral do mojich oci a zároveň na pery. Po chvíli tu medzeru prerušil a spojil naše pery. Ztiahol si má na seba tak že som ležala na jeho hrudi. Neprestával má bozkávať. V bruchu mi už lietalo miliarda motýlikov. Keď nám došiel kyslík som si ľahla na jeho hruď. On má Hladkal po chrbte a dával mi jemne bozky do vlasov. "Kiki ja nechcem rušiť a prepáč že ti tu hore leziem ale potrebujem sa s tebou porozprávať." Zakrical na nás Ríša. "Ideme." Ozvala som sa. "Tomi pod." Zdvihla som sa. Chytil má za ruku a už sme išli dole. Ríša sedel pri stole a niečo riešil na počítači. "No som tu." Sadla som si ku nemu. "Skoro ráno odchádzam na služobnú cestu na dva týždne. Pôjdeme po celých Čechách aj na Slovensko. Nechcem aby si tu bola sama tak som volal chalanom či by si nemohla byt u nich. Súhlasili takze keď budeš chcieť kľudne za nimi chod. A keď sa niečo stane zavolaj ja sa budem snažiť ozvať čo najskôr." Chytil má za ruku. "Aha jasne. Kľudne dobre." Usmiala som sa. "Tome ostaneš tu?" Otocila sim sa naňho. "Mužů?" Spýtal sa. "Jasne chodte. Kika vyber mu nejaké veci z mojej skrine." Usmial sa Ríša. "Dakujem zlato. Pôjdeme ešte hore. Dobre sa vyspí." Dala som mu pusu a išla s Tomim hore na strechu. Tu hornú miestnosť budeme nazývať zašivarna. Zobrali sme si z tama deky a vyšli von. Znovu sme si ľahli do siete. Lahla som tomimu na hruď, on nás prikryl dvoma dekami. Veľkými hunatimy dekami. Milujem tie deky. Obimala som ho okolo krku a on mal ruky okolo pasu po ktorom má jemne hladkal. Lezali sme tam asi hodinu. Prerušilo nás až moje zvonenie. Hasičák🧯zasmiala som sa a zdvihla to.

Ja-"áno hasi?" Spýtala som sa
H-"ty vole Ja už se bal ze jsi mrtvá ty vole." Povedal a zasmial sa
Ja-"diki ja som akože mŕtva a ty sa smejes no toto." Odfrkla som
H-"jak se mas zlato?" Po chvíli výbuchu smiechu sa ozval
Ja-"super sa mám. Ty?" Povedala som
H-"skvěle když tě slyším. Hele Ja ještě chtěl neviděla jsi Tomáše? Měli jsme jít  pít." Zasmial sa
Ja-"Tomáša? Toho Tomáša hľadáš? Jaj neviem kde je." Zasmiala som sa a dala mobil tomimu
T-"hasáku? Ja vím kam jsme měli ale ja teď mám jinou práci. Sorry. Zdravím všechny a ospravedlňuji se." Povedal a podal mi telefón
Ja-"tak ahoj hasí ja sa ti zajtra ozvem." Usmiala som sa
H-"tak ahoj Kiki!" Zasmial sa

"Prepáč ak som ti zrusila plány. Nechcela som. Môžeš ísť ak chceš." Cítila som sa previnilé. "Ne Ja chci být raději s tebou. Oni počkají nebo půjdeme jindy." Usmial sa a vlepil mi bozk na čelo

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora