XXIX.

225 6 1
                                    

Nakoniec sme s kubom odisli domov. Síce sme nikomu nedali vedieť ale Ok. Už som že v polospanku a cítim jak Kubo vypína notebook a dáva ho na skrinku vedla postele. Po chvíli som zaspala.

Zobudilo má zvonenie telefónu. "Jaka kunda mi vola v taktejo nekresťanskej hodine." Zaklinala som tu osobu. Vzala som telefón do ruky a zdvihla hovor ani som nepozrela kto mi vlastne vola. "Zlato ty vole žiješ kde jsi?" Opýtala sa osoba na druhej strane ale som tak unavená že neviem kto mi vlastne vola. "Žijem doma som ale kto vola?" Zasmiala som sa. "zlato to jsem Ja tom." Zasmial sa. "Ježiš prepáč. Doma som už spim Kubo je so mnou neboj sa." Povedala som. "Dobře Ja se strašně bal. Miluju tě dobru noc." Povedal a verím že sa usmial. "Dakujem zlato aj ja tá milujem. Hlavne nech sa vám niečo nestane." Usmiala som sa. "Neboj dám si pozor." Povedal a zrušil. Položila som mobil na nočný stolík s Otocila sa na druhu stranu s tým že idem spat. "Tomáš?" Opýtal sa Jakub. "Ty pico hej. Nestraš má." Zasmiala som sa. "Promiň dobrou." Usmial sa a Pohladkal má po lici. "Dobru." Zašepkala som a posunula sa bližšie ku nemu. On má objal a tak sme zaspali.

Ráno som vstala tesne pred budíkom tak som sa išla vychystat. Do sprchy a tak podobne. Ako raňajky som si urobila smoothie. Tým že viem že ho má Kubo tiež rad spravila som aj jemu a dala mu to do chladnicky. Vysla som kus skôr aby som si došla domov po auto. Dlho som už nešla autom tak prečo nie. A áno vodicak mám neviem či som to hovorila. Doma som si spravila ďalšiu fesn fotečku a pridala ju na storku.

Spravila som si ešte kávu ktorú som si so sebou zobrala a išla do autá

Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.

Spravila som si ešte kávu ktorú som si so sebou zobrala a išla do autá. Zavolala som Martinovi tým že som mala čas tak ak by chcel že preňho prídem. "Cus Maťo." Pozdravila som. "Ahoj Kiko." Zasmial sa. "Mám strašne veľa času do začiatku školy tak mi napadlo nechceš zviesť? Prišla by som po teba a kľudne by som tá aj hodila domov." Spýtala som sa. "Budeš tak hodna? Nechce se mi jít busem." Zaknucal. "Tak mi nápis kam a idem po teba." Napila som sa. "Napíšem diki moc." Prišla mi správa. "Dobre idem tam tak za 25 minút som tam cuss." Pozdravila som. "Čus Čus." Zasmial sa a zrušil.

To sedenie v zadnej lavici je swag. Zrazu mi niekto zavolal. Vybrala som telefón z vrecka a pozrela kto vola. TomáškoKováčko🥺💓 stisila som hovor a išla ku učiteľovi. "Môžem ísť na wc?" Opýtala som sa. "Jdete." Povedal. Ja som rýchlo vybehla na chodbu a zdvihla. "Ty jsi normálně nezvěstný člověk." Zasmial sa. "Tak diki, čo sa deje zlato odisla som z hodiny?" Opýtala som sa. "Chybíš mi. Ani nevím kdy jsi mi zdrhla. Zlato večer prijedes?" Opýtal sa až doslova zaknucal. "Neviem či prídem zlato." Odpovedala som. "Viděl jsem tvou story víš jak bych to teď z tebe stáhnul všechno? Vypadas v tom kurva sexy." Zasmial sa. "Tak Dakujem zlato." Usmiala som sa. "Mužů aspoň po tebe přijet do školy?" Opýtal sa. "Prepáč ale ja som na svojom aute." Povedala som mu. "Tak prosím prijdi. Včera jsi mi zdrhla." Zaknucal. "Dobre, milujem tá." Usmiala som sa aj keď viem že to nevidí. "Ja tebe miláčku můj jedinecnej." "Tak žije? Nebo s kým telefonujes?" Počula som druhý hlas. "Ji žije šle musela odejít z hodiny. Měj se broučku." "Ahoj." Zrusila som. Odložila som mobil do zadného vrecka že idem naspäť do triedy. Zrazu sa mi ako keby otocil žalúdok o 360 stupňov. Tak som bežala hneď na wc. Zvracala som niečo červene. Len dúfam že to je to smoothie. Oh neni. Kurva. Presedela som tam celu hodinu. Zazvonilo na prestavku a niekto pribehol na wecka. Martin. Jak sa sem dostal? "Ty vole co ti je? Hej Kiko?" Sadol si ku mne. "Je mi zle." Vykoktala som zo seba. "Kurva ty mas červený oči ty vole to je krev?" Spýtal sa. "A-asi ja neviem." Začali mi tiecť slzy. "Zavolám záchranku Jo? Hlavně buď v klidu dýchej, na tady mas vodu dej si." Podal mi vodu a išiel trochu mimo volať záchranku. Nechcela som ale nedokazala som nič povedať. Tu mám už tmu.

Pohlad Martina (len pre informácie čo sa stalo a tak)

Když jsem dotelefonoval šel jsem k ni ale odpadla. Po deseti minutách přišli záchranáři. "Dobrý den co se tady stalo?" Zeptal se prvý. "Cez hodinu šla na wc a nevrátila se když jsem přišel vracela krev a měla úplně červený oči. Vím ze ráno si dělala smoothie a pak měla kávu. Nic víc nejedlá ani nepila." Řekl jsem. "Tak Jo vezmeme ji, má nějaké blízké kterým ve jsme věděli zavolat?" Zeptal se znovu. "Bratr je ve vězení a o rodičích nic neví. A Ja taky ne. Vím jen o její příteli a pak kamarádech nikoho nemá jen je." Řekl jsem mu a sebral ji mobil. "Mate na ne telefonní číslo?" Koukal na mě. "Měla by mít v telefone. Mám mu zavolat nebo tak?" Šel jsem za nima. "Jo prosím zavolejte mu. Dekuju můžete jet s nama." Řekl a brali ji ven. Šel jsem za nima a volal Tomášovi. "Ano lasko?" Ozval se. "Čau Tomáši hele promiň ze ti volám Ja ale kiku beru do nemocnice. Nevím co s ni je. Zvracela krev a měla strašně červený oči. Víc nevím." V rychlosti jsem mu řekl. "Kurva a je v pohodě aspoň vnímá? Hned jedu tam." Bylo slyšet ze je ve stresu. "Je v bezvědomí odpadla. Byla tam celou hodinu." Nasadl jsem do sanitky. "Dobře jedu tam. Měj se a dík." "Jo v pohodě měj se." Zrušil jsem

Pohled Tomáše.

"Kurva!" Třeskl sem do stola. "Co se děje Tome?" Přišel Jakub. "Kiku vezu do nemocnice. Při zvracela krev a měla strašně červený oči. Nikdo neví co s ni je a prý odpadla." Řekl jsem a šel se obout. "Tak to jdu s tebou." Řekl Kuba a šel se též obout. "Díki Jakube ses fakt kamos." Poplacal jsem ho po rameni. Nasedli jsme do auta a šli do nemocnice.

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Où les histoires vivent. Découvrez maintenant