Ležali sme s Tomom spolu na posteli cely deň. Nič sme nerobili iba spali a púšťali si filmy. A čo robíme teraz? Lezime. Jak? Tom na mojom bruchu a ja sa mu hrám s vlaskami. Má tak úžasne vlasky jak ešte nikto. Cítila som sa s ním naozaj bezpečne a to ho naozaj nepoznam dlho. Možno je to len taký prvý dojem ked sa ešte ako tak nepoznáme. Celkom sa toho bojím. Ale teraz nebudem riešiť čo sa stane. Teraz budem riešiť čo sa deje.
"Kiki?" Prerušil má v premýšľaní tom
"Áno?" Pozrela som naňho
"Jsi krásná. Moc moc krásná." Usmial sa a posadil sa vedla mna
"Dakujem." Usmiala som sa
"Víš co mi v životě chybělo?" Spýtal sa
"Neviem to Tomi." Pozrela som mu priamo do oci
"Byla jsi to ty Kiki. Chyběla mi tam ta hezká holka." Usmial sa a objal má
"Aj ja som konečne potrebovala niekoho ako si ty. Vkuse som len s Riškom nieže by mi to až tak vadilo ale cítim sa že ku to už vadí. Dakujem Tomi."tiež som ho objala
Sedeli sme tak chvíľu v objatí keď nám niekto vtrhol do izby. Nemám tušenia kto to bol ale v tejto chvíli som ho mala chut zabiť. Zliezla som z Tomáša a pozrela sa na dotyčnú osobu. Vo dverách stal Riško.
"Ahoj Kiki." Usmial sa
"Ahoj." Pozdravila som ho
"Prídem po teba keď budem odchádzat?" Spýtal sa
"Asi hej." Usmiala som sa
"Dobre tak ja idem potom tá zavolám." Tiež sa usmial sa zavrel dvere
Oprela som hlavu o stenu a začala sa obzerať po izbe. Aj keď má vôbec nezaujímalo ako tak zba vyzerá.
"Co se děje?" Spýtal sa tom
"Bojím sa." Otocila som Pohlad naňho
"Proč prosím tě?" Chytil mi ruku
"Ze tu Riško nebude. Bojím sa že ho stratím. Mám už len jeho." Začali mi tiecť slzy
"Pojď ke mne Kiki. Neboj se." Natiahol ku mne ruky aby som ho objala, ja som sa trosku posunula a objala ho
"Tomi ja ti fakt dakujem." Usmiala som sa cez slzy
"Nebreč zlato. Úsměv je hezčí." Dvihol mi bradu aby som sa naňho pozerala
Naklonil sa ku mne a dal mi pusu na čelo. Ešte viac som sa usmiala a oprela hlavu o jeho rameno.
"Už Nebreč Jo? Všechno bude lepší ja ti pomůžu." Zašepkal a Hladkal má po chrbte
Lahol si na posteľ so mnou na hrudi. V kuse má hladkal po chrbte.
"Tomáši...och aha ja jen ze co chceš jist." Vbehol tam Jakub
"To co vždy vole." Zasmial sa tom
"Jo dobře a Kika?" Spýtal sa aj mna ale ja som ho ignorovala a tvárila sa že spim
"To nevím. Když tak půjdeme do caffeterie takže objednej zatím mě když tak s ni půjdu." Usmial sa
-
"Ahoj Tomi." Objala som ho a išla sa obuť
"Počkej. Pojď ještě sem." Vtiahol má znovu do objatia
"Už fakt musím Rišo má zabije." Zasmiala som sa
"Ahojj." Usmial sa
"Caute chalani!"zakricala som do útrob bytu
"Čus Kiki!" Povedali všetci naraz
"Už fakt ahoj." Dala som tomimu rýchlu pusu na líce a zbehla schody dole kde už čakal Rišo v aute
"Ti to trvá ty vole." Prekrútil očami
"Drz hubu." Buchla som ho po hlave
"To si nemala robiť." Pozrel na mna
"A kurva ja letím." Zasmiala som sa
"Kiki máš ho rada?" Spýtal sa
"Mám Rišo mám ho rada. Naozaj moc. Nepoznam ho ja viem a bojím sa toho. Bojím sa toho viac než si myslis naozaj ver mi. Chcem s ním tráviť viac a viac času len sa bojím že to nechce on. Alebo že to nejako pokaslem ako vždy. Rišo ja sa toho bojím." Otocila som sa naňho
"Neboj sa. Tomáš taký nieje. To keby sa rozhodneš pre Jakuba abo Dominika. To už by bol problém. Sú to kamaráti ale všetci vieme aké sú to svine. Nemusíš sa bát má ta rad." Usmial sa a objal má
Cely tyzden som chodila do školy a vôbec na to nebavilo. V štvrtok som išla s Tomášom na večeru. Pozval má ešte v stredu ale nemala som čas tak sme išli v štvrtok. Teraz sedíme v caffeterii teda vonku pred nou.
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Pridala som na storku tuto fotku. Začali mi na to odpovedať všetci spolužiaci. Desilo má to že sa so mnou začnú baviť a to ja fakt nechcem. Ja ich nepotrebujem viem aké sú to falošne svine. Telefón som odložila a venovala sa tomimu.
"Nechtěla by jsi jít dnes ke mne?" Opýtal sa
"Ja mám zajtra školu." Povedala som
"Tak půjdeme k tobě vezmeš si věci a když tak ti dam prostor si udělat úkoly a nebo ti pomůžu. Prosím Kiki." Usmial sa
"Tak dobre. Ale prečo tak strašne chceš ab. Som išla ku tebe?" Opýtala som sa ho smiechom
"Je mi s tebou dobře." Usmial sa
"Tak dobre kľudne." Tiež som sa usmiala
Dojedli sme a adokonca sa aj stihli pohádať kto zaplatí. Zobral má ku mne domov kde som si zobrala notebook a oblečenie. A ešte kozmetiku a ďalšiu polku drogérie.
Večer
"Kiki? Chceš něco jist?" Pozrel na mna Tom ktorý stal v kuchyni
"Nie ja si nič nedam ale dakujem." Usmiala som sa
"Kiki co jsi dnes jedla okrem našlo obědu?" Otocil sa ku mne
"Ehm..." nestihla som ešte nič vymyslieť
"Nesmis mi lhát!" Zdôraznil
"Nič. Nejedla som nič." Pozrela som na svoje nohy
"Kikusko proč si tohle děláš?" Prišiel si sadnúť ku mne
"Tome je to už 10 rokov. Nedokážem to zmeniť." Otocila som sa ku nemu
"Pojď půjdeme si lehnout." Chytil má za ruku
Vosli sme ku nemu do izby kde sme si ľahli. Lahla som si ku nemu chrbtom. Položil ruku na môj pas po ktorom prechádzal hore dole. Rukou potom prešiel cez pas na stehno ktoré jemne stlačil. Mnou celkom Cuklo. Necakala som to.
"Neboj." Zašepkal mi do ucha
V jednom kuse má Hladkal po stehne a boku. Pravdu? Mne to bolo naozaj prijemne.
