XXII.

246 7 2
                                    

Vrátila som sa okolo tretej ráno. V kuchyni sedel Tom a niečo riešil na počítači. "Ahoj Tome." Usmiala som sa. "Ahoj kde jsi byla? Bal jsem se." Prišiel ku mne a objal má. "Ježiš Tomi bola som sa prejsť." Zasmiala som sa. "Se nesměj Mrdko Ja jsem šel ze pojď jist a ty nikde ty vole. Svině." Hral urazeného. "Ale no Tomik." Usmiala som sa a obtocila ruky okolo jeho krku. "Co to co to?" Usmial sa a chytil môj pas. Chvíľu som pozorovala jeho tvar až kým môj zrak nepadol na jeho pery. V rýchlosti som pozrela do jeho oci a naspäť na pery. Než som to stihla spraviť ja urobil to on. Spojil naše pery. Chvíľu som nespolupracovala ale potom som začala aj ja pohybovať svojimi perami. Ruky posunul na moje stehná a tým si má vyšvihol na seba. Posadil má na stol. Odtiahli sme sa od seba až kvôli nedostatku kyslíka. Stále som mala ruky za jeho krkom a on má držal za pas. Obaja sme sa usmievali a chceli pokračovať lenže niekto začal tlieskať. Otočili sme sa tam a medzi dverami stal Jakub za ním Dominik, vedla nich Pepa a Andy a za nimi karlo. No má poser videli to? Otocila som Pohlad na Toma ktorý vykulene pozeral obaja sme sa začali smiat. Ja som ho pustil, potom on mna a zoskocila som zo stola. "Jste tak sladci." Usmial sa sladko Pepa. "To jste moc ale měli by jsme jít spát zítra ráno odchadzime."povedal Kubo. Chalani odisli až na Dominika. Ten prišiel ku mne. "Takže jste spolu?" Začal poskakoval od radosti. "Domi ticho niesme spolu." Chytila som mu ruku. "Počkej co? A kdy mu to chceš říct?"  Pozrel na mna vystrašene. "Nikdy." Usmiala som sa a vydala sa do izby. "Jak nikdy? Kiko!" Zakrical ale to už som ja vchádzala do izby. Ľahla som si do postele ku Tomášovi. Ten sa hneď pritúlila ku mne a prehodil cezo mna ruku a nohu. Hlavu potom položil na moje brucho. Hladkala som ho po vlasoch a užívala si prítomnosť osoby ktorú mám rada. Po chvíli som zaspala.

-

"Čau kočka."  Prišiel ku mne nejaký postarší pán

"Nechajte má." Povedala som a napila sa z drinku

"Pojď si zatančit." Chytil má za pas

"Nie!" Trochu som zvýšila hlas

"Kočička bude zlobit?" Zasmial sa a rukami mi prešiel ne zadok. To som už nevydržala vlepila mu facku, rýchlo som položila peniaze na stol a dopila posledný kúsok drinku. Rozbehla som sa prec, počula som ako niekto beží za mnou. Rýchlo som sa Otocila, bezal za mnou ten pán. V ruke držal nôž, zľakla som sa a bežala do parku ktorý tu bol. Zakopla som o koreň a spadla. Snažila som sa zdvihnúť ale nešlo to. Po chvíľke prišiel ten pán, postavil sa nadomna a bodol mi nožom do brucha. Cítila som ako mi tečie krv z brucha. Prestavala som pomaly dýchať. Až som zaspala úplne

-

"Kiko vstávej, zlato co se stalo?" Začal má budiť tom. Hneď som sa posadila a chytila si brucho. Úplne v poriadku bez poranení. "Ja-ja mna niekto zabil, prenasledoval, naháňal." Začala som koktat. "Ne zlato nikdo ti nic neudělá jsem tady neboj se. Pojď ke mne broučku." Natiahol ku mne ruky. Hneď som ho objala a položila hlavu na jeho rameno. Začali mi tiecť slzy. "Kiki Nebreč. Nic se nestalo byl to jen sen. Ja tě nikomu nedám." Povedal a prilepil pery na môj krk. Obimala som ho až kým som nezaspala.

Vstala som okolo pol ôsmej na tomiho hrudi. Chcela som sa posadil lenže mi to pán Kovač nedovolil. Chytil môj pas a spojil naše pery. Usmiala som sa do bozku a sadla si naňho. Jemne mi stlacal boky. "Pojďte jist děcka." Prišiel do izby Kuba. "Ou prominte ale pojďte fakt dolu nemáme moc času." Usmial sa a odišiel. Obaja sme sa postavili a zišli dole. Dole už sedeli všetci a jedli. "Dobrý ráno." Usmial sa tom. "Ahojte." Tiež som sa usmiala. "Hrdličky se uracili přijít." Zasmial sa Dominik s plnými ústami. "Drz picu." Povedala som a išla si urobiť čaj. Zrazu má niekto chytil za ruku. "Čo robíš debile?" Pozrela som na Dominika so smiechom. "Držím picu." Zasmial sa a my všetci s ním. "Kokotko." Usmiala som sa a dala variť vodu. Prišiel ku mne tom a omotal ruky okolo môjho pasu. Len som sa usmiala a zaliala si čaj. Po zaliati čaju som sa Otocila na Toma ktorý hneď spojil naše pery. "Tak a mi teď řekni ze spolu nejsou." Ukázal na nás Dominik. "Niesme." Povedala som. "Dominiku nech je, je jich věc či spolu jsou nebo ne." Zastal sa nás Kuba. "Dakujem kubi." Usmiala som sa a než som stihla čokoľvek zaregistrovať cítila som Tomové sladké pery na tých mojich. Usmiala som sa a spojila ruky za jeho krkom. "Dobře ale nechte si to na potom lásky." Povedal znovu domca a napchával sa chlebom. Sadla som si čajom vedla neho a pocuvala ich rozhovor. Riešili koncerty.

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora