"Jsme doma kluci!" Usmial sa tom. Konečně som po tyzdni v nemocnici doma. Vyzula som sú svoje topánky, zavesila kabát na vesiak a rozišla sa do obývačky. Sedel tam Dominik, Kuba a Pepa. Kubo a nik hrali niečo na psku a Pepa ich sledoval. Myslím že boli úplne hluchý pretože si nás nevšimli. Sadla som si vedla nich a sledovala s nimi hru. "Cus zlato." Naklonil sa ku mne Dominik a vlepil mi pusu do vlasov. "Ahoj Kiko." Usmial sa aj Kuba ale obaja stále kukali do telky. "Jak je Kiko?" Prisadol si Pepa. "Bolo aj lepšie. Stále to proste boli." Otocila som naňho hlavu. "Neboj se přejde to." Usmial sa a dal mi pusu na čelo.
Zobudila som sa na zlý sen ako už štvrtý deň po sebe. Zobudila som sa do prázdneho bytu. Chalani mali veľa prace tak som odisla domov. Ku sebe domov. Kde som vkuse sama. Sú štyri hodiny ráno. Postavila som sa z postele a obliekla si mikinu kvôli tomu že mi bola strašná zima. Vonku bolo tak -5 stupňov. Mala som sivé teplaky a čiernu mikinu s fotkami miliónu. Natiahla som si na hlavu kapucňu a vybrala sa do kuchyne. Zapla som kávovar, vložila tam šálku, vybrala kávu ktorú som tam následne vložila. Zapla som ho a medzi tým otvorila mrazničku a vybrala formu na ľad. Z nej som vytlačila päť kociek ladu do hrnčeka. Ešte som si dala robiť mliečnu penu do ktorej som následne preliala kávu s ľadom. Mala som to všetko v starbucks poháriku ktorý som si kúpila dva roky do zadu v Budapešti. Bola som tam s Risom.
So svojou kávou som si sadla na gauč. Zobrala som telefón ktorý som tu nechala a pripojila ho k repraku. Zapla som si tak na pol hudbu. Natiahla som si na nohy Mac a začala editovať fotky. Z telefónu som si tam stiahla fotky čo mi fotili chalani ešte pred mojim úrazom. Skončila som s touto fotkou. Po pol hodine prace som ju postla na Instagram.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
@delamsiprdelzlato: nechci být více tak sama...ztratila jsem bratra nechci i vás prosím:(( jste moje poslední rodina
@yzomandias: broučku nás neztratíš...přijdu k tobě mám plán ;)
@goldcigo: babe nás se nezbavíš...Kuba má plán bude se ti líbit <33
@tkeej:zlato těš se!!<33
@karlotojemeno: teším sa!! Neboj my tu budeme už na stalo :D
Telefón som odložila a pokracovala v upravovaní fotkách. Počas toho som vypila celu kávu. Keď má to prestalo baviť začala som písať esej. Je to do školy. Mame napísať o nás ako sa predstavujeme o pár rokov. A tak celkovo o našom živote. Do nejakej časti napíšem asi len tu "esej" napíšem to aj ku názvu to citát nemusíte bude to na vás
Po chvíli písania mi niekto začal zvoniť na byt. Nechcelo sa mi ale Mac som položila vedla seba, postavila sa z gauca a išla ku dverám. Otvorila som spodné dvere a čakala kým tá hnusoba príde hore. Po chvíli sa ozvalo klopanie. Dvere som následne otvorila. Stal tam vysmiaty Jakub. To je tá mrdka ktorá mi zničila moju atmosféru. "Ahoj Kubo." Povedala som unavene. "Ahoj lasko." Usmial sa a objal má. "Pod dnu." Otvorila som dvere viac aby vošiel. Vyzul si topánky a pokračoval do obývačky. Hneď sa zahľadel do môjho počítača. Pribehla som tam a zavrela ho. "Co jsi tam psala?" Opýtal sa. "Nič zaujmave. Možno ako to dopíšem dám ti to prečítať." Sadla som si ku nemu. "Tak chtěl jsem ti říct ze za dva dny odletíme do Paříže a pak do Portugalska a pak ještě do Barcelony. Bude to tak na 12 dni. Chceme aby jsi jela s náma. Jedem Ja, dominik, Tomáš, Jozef, karlo, andy. Měl jet ještě Radek s Kamilem jenže těm do toho něco vešlo takže jedem jen my. Odreaguješ se bude ti lépe. Moc chci aby jsi jela." Dohovoril mi jeho plán. "Rada pôjdem len aby som bola s vami. Len nebudem zavadzať?" Opýtala som sa ho. "Kurva Kristino pak bych nepřišel o paty ráno ne?!" Zasmial sa Kuba. "No ja neviem ty si schopný všetkého." Oprela som sa. "Dnes je pátek. V sobotu odchadzime. Nedošlo mi ze je už pátek no. Ty jdeš ještě dnes do školy ze? Když Jo tak po tebe přijdu Ja nebo dominik podle toho kdo bude moci, zbalis Si věci a sebereme tě sem. Pak v sobotu odjezdíme. Ja jsem se teď rozhodl ze jsem mrdka a ostanu tady páč jsem unavenej a chci spát." Usmial sa. "Dobre zlato, idem len na dve prednášky takze tam budem tak do desiatej tým že som ja uvoľnená zo školy kvôli môjmu šťastiu končím skôr. Začínam o ôsmej končím o desiatej." Zobrala som si na nohy Mac. "Tak Jo pojď si ještě lehnout." Postavil sa. "Letím skoro." Zasmiala som sa. Zobrala som notebook a seba. Viezla som sa do izby po svojich bolavych nohách. V izbe som si lahla na posteľ a oprela sa o rám postele. Kubo sa povalil na moje nohy. Našťastie tak že tam dokazem položiť notebook. Znovu som pisala. Chcem to mat čo najskôr hotové. Mame to poslať učiteľke tým že je viac ľudí ktorý sa učia z domu lebo bývajú čo ja viem niekde úplne v prdeli. Ja to mám rovnako aj keď bývam celkom blizko. Rozhodla som sa že na výšku pôjdem umeleckú. Práve v nemocnici som to riešila s Martinom. Bol to učiteľ ale už je na dôchodku. Ukazala som mu pár mojich kresieb, povedal mi že by som to mala skúsiť za skúšku proste nič nedam že mi to ide.
-
"Hej Kiko. Stůj!" Krical za mnou Maťo môj spolužiak. Zastavila som a Otocila sa naňho. "Ahoj Kiko." Usmial sa. "Ahoj čo potrebuješ ponáhľam sa na matiku." Usmiala som sa. "Mužů s tebou? Přeci jen ji máme spolu. Chtěl jsem jak se mas po tom co se stalo si tě každý bral do huby ještě víc jak před tým ze jsi to udělala schválně nebo tak. Ja jim nevěřím." Chytil moje ruky. "Stalo sa to omylom. Nejak sme sa pohádali jedna cajka mi povedala fakt hnusne veci ohľadom kamaráta ja som dostala panicky záchvat rozbehla sa prec a skončila pod autom." Mykla som ramenami. "To mi je lito ale doufám ze ti je lépe?" Kývla som na súhlas. "Pod na hodinu lebo nestihneme." Zasmiala som sa a bežala na druhu stranu školí. On so smiechom za mnou.
"Počkaj musím si tu linku potiahnuť." Posepkala som. "Ne ne kouká sem a nelíbí se mu to."zasmial sa Mato. "Mna nezaujma... a dobrý deň pán učiteľ." Pozrela som na učiteľa ktorý stal nad nami. "Co se tady děje slečno?" Opýtal sa ako keby to nevidel ne? "Učíme sa." Usmiala som sa. "Tak to doufám." Ukázal prísne a zišiel ku tabuli. "Učíme sa merať mi linky aby boli rovnaké." Zasmiala som sa. "Tak to Jo." Usmial sa aj marko.
