XIV.

262 4 2
                                    

"A vy jste kdo mladá dámo?"opytal sa Dominik so smiechom keď som ku ním prišla do studia. "Tiež neviem no." Usmiala som sa. "Vypadas moc hezky. Sluší ti ta černá."usmial sa a prešiel mi po vlasoch. A aby ste boli v obraze. Nechala som si predĺžiť vlasy a prefarbiť na čierno. "Koho tady máme!"privalil sa sem Kubo. "Ty vole vypadas jak Izzi jsi si toho vědoma? Ještě se oblíkej jak ona a no ty vole."zkonstatoval Jakub. "To si o mne veľa myslis že sa budem obliekat jak Izzi no nie že by vyzerala zle ale prosím?" Zasmiala som sa. "Ahoj Kiki." Pozdravil má Andy. "Ahoj Andy." Tiež som ho pozdravila. "To ste tu dnes len traja? Fuu to som tu dlho nevidela." Zasmiala som sa. "Jo no dnes jen takto ale Andy taky o chvíli jde ale přijde tak za 10 sekund Jozef."hneď ako Dominik povedal niekto otvoril dvere. Bol tam Pepa. "Vole a ty jsi kdo? Jsi hezká Kiki."objal má. "Dakujem Pepo." Usmiala som sa. "Hele měl tady být i Tomáš ne?"opytal sa Hasan. "Jo ten je dole v kanclu." Povedal Andy. "Ja ho idem pozdraviť neviem či sa ešte vrátim." Zasmiala som sa. "Jo bez ale ozvy se pak."usmial sa Dominik. Otvorila som dvere od studia a išla dole do kanclu. Otvorila som pomalí dvere. Sedel tam tom s miliardami papiermi okolo seba. "Ahoj Tome." Usmiala som sa. "Ahoj Kiki." Povedal ale ani na mna nepozrel. "Keď otravujem pôjdem prec." Podišla som bližšie. "Ne tak jsem to nemyslel jej ne toho moc. Udělám to pak."pozrel na mna. "Pomôžem ti s tým?" Opýtala som sa. "Ne to ne jedem na oběd. Jen my dva. Dlouho jsme spolu nikde nebyli a tak jak koukám jsem tě dlouhou neviděl. Si hezká."prišiel ku mne a objal má. Chvíľu sme stali a pozerali sa uprene tomu druhému do oci, keď z ničoho nič tom prerušil tu medzeru. Chvíľu sme sa bozkávali až kým niekto nevosiel do kanclu. Hneď sme sa odtiahli a otočili sa na dotyčnú osobu. Stala tam tá Lenka. Tomasova frajerka. Kurva! Pozrela som na ni vystrašene a vzala si telefón ktorý som pred tým položila na gauč. Bola som na odchode lenže má niekto chytil. Lenka. Zas čo iné som čakala že? "Co jste tady kurva dělali?" Hucala na mna. "Nič. Len som ho objala tak ako vždy keď sa stretneme." Povedala som a znovu chcela odísť. Lenže mi to jej ruka na mojom zápästí neumožnila. "Tohle nevypadalo jako objetí! Kurva co jsi myslíš ze děláš?! Sereš se mi do kluka. Nech ho. Nezajimas ho, jsi pro nej vzduch. Ví ze ho jen využívaš tak ho laskavě nech na pokoji a odejdi." Začala po mne kričať. Začali mi tiecť slzy z toho čo povedala. Nebolo mi to prijemne. "Hele tak laskavě na ni tady nekřič. Patří to tady nám ne tobě takže nebudeš ty vyjadřovat kdo tady bude a ne. Kika je naše kamarádka a záleží nám na ni. Je jako naše sestra. Od teď Kika patří do milionu a ty nesmis! Nesmis zdůrazňuji na ni co i len prst zdvihnout patří ji to tady jako každému z milionu tak ji laskavě nech a když to je vše. Odejdi a ty Tome udělej si něco s tvoji přítelkyni." Prišiel tam Dominik. "Dakujem Domi." Objala som ho. "Nebreč zlato. Pojď půjdeme se najíst."usmial sa. "Pôjdem rada ale neviem či si dám." Chytil má za ruku

Z obedu má Domča niesol domov. Ináč to tam vyzeralo nejak tak že má on musel kŕmiť jeho cestovinami pretože som ja jesť nechcela. "Chceš ísť hore?" Opýtala som sa ho. "Tak jako mám toho hodně ale počká to kvůli tobě." Chytil moju ruku a usmial sa. Vystúpili sme z autá a Vosli do bytovky. Privolali výťah, vyviezli sa hore a ja som jak vždy hľadala kľúče. Odomkla som byt do ktorého sme hneď Vosli.

"Ty pico ja to pozerať kurva nebudem!" Zkrikla som. "Vždyť to je v pohodě."zasmial sa Dominik. "Holý kokot to je v pohode proste to pozerať už viac nebudem." Založila som si ruky na hrudi. "Ale no neboj se je to v pohodě když tak jsem tady Ja."usmial sa. "Ale ty si deges a budeš má strašiť." Tvárila som sa urazené. "Ale ne zlato."postavil sa a objal má. "Ale hej." Stále som si stala za svojim. "Ja bych tě ochránil před vším i před všemi...dokonce bych měl i před sebou." Poslednú vec zasepkal. Hneď na to som sa ku nemu Otocila a objala ho. "To jako za co?" Spýtal sa. "Tiež neviem." Zamrmlala som mu do hrude. "Pockaj toto musím zdvihnúť." Povedala som keď mi začal zvoniť mobil. "Jasne." Usmial sa.

Ja: "áno?" Ozvala som sa
Tréner: "ahoj kiko, chci tě poprosit o to aby jsi chodila na tréninky. Jsi skvělá v hraní a od zítra začínáme hrát. Budoucej víkend máme zápas a chtěl bych tě tam pokud mas ještě zájem chodit." Vybalil na mna tréner
Ja: "jasne rada prídem. O koľkej?" Opýtala som sa s úsmevom.
Tréner: "budou každý den, někdy obden o sedmý ráno. Učitelkám nápisu a dam vědět." Zasmial sa
Ja: "dobre taktami na siedmu som tam. Idem sa poriadne vyspať. Ahoj." Pozdravila som ho
Tréner: "ahoj." Zrušil

Telefón som si vložila do vrecka od svojich čiernych teplakov. Vykročila som do svojej izby kde ležal Dominik. Otvorila som dvere a hneď sa vybrala ku skriny. On sledoval film na macu takze si má poriadne nevšímal. Vybrala som potrebné oblecenie ktoré som mala v skriny a išla do posilňovne kde mám zvyšné veci, ako sú chrániče, prilba a tak podobne. Zabalila som to všetko do tasky a ešte išla po uterák. Posledné čo som si zabalila boli korčule. Keď som to všetko dokončila prešla som do kúpeľne kde som si dala sprchu. Vlažne kvapky vody mi dopadali na moje nahé telo. Po umyti celého tela som sa utrela uterákom a obliekla si veľké voľne tričko a šedé veľké kraťasy. Vlasy sim si iba poutierala v uteraku a išla naspäť do izby.

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Où les histoires vivent. Découvrez maintenant