IV.

364 9 0
                                    

Ležali sme tak spolu asi 3 hodiny? Približne tak. Cely čas sme ležali úplne po tichu. Nikto nerozprával, nikto nič nepúšťal ani nič. Len sme ležali v objatí.

"Tomáši kde jsi byl celý den?" Vošiel tam Dominik

"Ou aha tak tady jsi cely den byl. Ze Jo? Aspoň něco bylo?" Posadil sa ku nám na posteľ

"Ne nebylo zmrde je to moje věc." Odpovedal mu Tomáš

"Tak vás asi nechám." Zasmial sa a odišiel

"Spíš?" Opýtal sa má tom

"Áno spim." Zamumlala som mu do ramena na ktorom som ležala

"Tak Jo. Dobrou broučku." Zasmial sa a dal mi pusu do vlasov

"Dobru Tomi." Usmiala som sa

Zaspala som asi tak o dvadsať minút na to. Cely čas som rozmýšľala nad tým či je správne to čo robím. Ale neprišla som na to. Až kým som nezaspala cítila som ako má tom hladká po chrbte.

Do školy má hodil tom. Ako inak všetky pohľady na mna keď som sa s ním obimala pri aute. A čo? Závidia? Nech. Aspoň si dokazem vážiť to čo mám. Nemôžem povedať že si to zaslúžim ale tomiho si vážim viac než čokoľvek na svete.

"Kristino?" Zakrical mne strašne nechutný hlas za mnou, Otocila som sa na ňu

"Čo chceš emo?" Spýtala som sa hnusne

"Se znáš s klukama od milionu?" Opýtala sa

"Čo je teba po tom?" Odbila som ju

"Klídek, vždyť jsme kamarádky ne? Mohla by jsi mě seznámit s Tokáčem ne?" Prišla bližšie

"Nie! Nebudem tá s nikým z nich zoznamovať a s Tomim už vôbec! Ztrat sa!" Začala som mat fakt nervy

"Tohle si odskaces." Zasmiala sa a odisla za tou svojou partičkou

Ja som išla ako každý deň na prednášky. Po škole som išla domov. Kde má ale čakalo nemilé prekvapko. Môj brat mal návštevu. Babskú návštevu. Tak som rýchlo zavolala mojej jedinej osobe ktorá tu je.

Ja-Tomi?
T-ano Kiki?
Ja-je ki to blbe ale nemohla by som ku tebe prísť Rišo tu má návštevu a ja ich úplne nechcem rušiť
T-jasné přijed ale večer půjdeme do studia nevadí?
Ja-to už pôjdem domov
T-ne! Tak jsem to nemyslel ale ze aby jsi šla se mnou
Ja-aha a nebudem zavadzať?
T-asi by jsem se neptal ne?
Ja- dobre rada pôjdem, idem si po veci a prídem ahoj
T-ahoj

Zobrala som si potrebné veci a vydala sa ku chalanom na byt. Zazvonila som na zvonček a po chvíli sa mi otvorili dvere. Vysla som hore kde už stal vo dverách vysmiaty Tomáško. Pomalí som prišla ku nemu a nestihla som nič povedať. Hneď má objal. Je tak strašne sladký.

"Ahoj Kiki." Usmial sa a pozval má dnu

"Ahoj Tomi." Tiež som sa usmiala a nasledovala ho do izby

"Pustíme si film?" Opýtal sa

"Ehm môžme." Po tichu som cekla

"Neboj se. Kikino."prišiel ku mne a objal má

Dala som mu ruky okolo krku a oprela si hlavu o jeho rameno. On má Hladkal po chrbte.

"Ty vole Tomáši jedem do studia. Pohni si." Vbehol do izby Jakub

"Je ahoj Kiki. Tomáši jedem. Počkej Kiki? Co ty tady?" To mu skoro došlo že som tu že?

"Prepáč nechcela som otravovat len doma no Rišo tam má dievčenskú návštevu a ja to fajt nedokážem počúvať. Ale keď otravujem pôjdem domov." Pustila som Toma

"Ne ne ne. Ježíš kikino co jsi pojď jedem do studia. Ty si truba." Zasmial sa Kuba a objal má

"Jakube hned přijdu jen ještě potřebuji vybavit papíry jdete hned přijdu." Usmial sa tom

"Tak jedem Kiki." Zasmial sa Kubo a vyrazili sme do studia

Nastúpili sme do autá a Jakub naštartoval.

"Hej Kiki co je mezi tebou a Kováčem?" Opýtal sa po chvíli

"Ja neviem asi nič." Otocila som sa naňho

"Neboj se. Jsme tady." Usmial sa a zastavil

Vystúpili sme z autá a išli do budovy kde mali asi štúdio. Odomkol hlavne dvere. Vosli sme dnu kde boli schody hore a jedne dvere. Predpokladám že to bola kancelaria keď tam bolo napísané 'kancelaria' dáva to zmysel  my sme vyšli po schodoch hore kde bolo asi štúdio. Otvoril dvere. Bol tam Dominik, karlo, Kamil, jickson a decky. Všetci niečo robili takze si nás nevšimli až kým Jakub nezakričal: "sem tady kundy!" Až mnou Cuklo keď zakrical. "Ty vole Jakube. Ahoj Kiki pojď ke mne." Prišiel domča a objal ma. "Ahoj kikino!" Pribehol Jozef a hneď má objal že som takmer spadla. "Vstúpila som vôbec do správnej miestnosti? Ešte má nikto takto nevítal." Povedala som celkom neisto. "To je tu vždy ešte keď si taká pekna baba." Usmial sa Kamil. "Ale ta pěkná holka není jen taka holka. Je to jedna skvělá úžasná holka." Chytil má za pas tom ktorý sa tu ani neviem ako zjavil. "Myslím že si nezasluzim takéto chvalenien Tomi." Otocila som sa naňho. "No to ne zasloužíš si ji víc." Usmial sa a dal mi pusu na čelo. "Aww koukni nejsou spolu tak hezky?" Buchol Dominik do Jakuba. "Niesme pretože spolu niesme." Pozrela som naňho. "Chceš havanu?" Opýtal sa decky. "Dám si." Usmiala som sa

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon