VII.

340 6 0
                                    

"Netahá na tebe?" Spýtal sa po chvíli. "Trosku hej." Zdvihla som Pohlad. "Zajdu ještě pro jednu deku Jo?" Usmial sa. Obaja sme sa postavili a ja som ja spodok siete dala hrubú hunatu deku. Po chvíli prišiel tom s ďalšou dekou. Znovu sme si ľahli a prikryli sme sa dvoma dekami. Ležali sme tak asi 20 minút a ja som zaspala.

Zobudila som sa na buchnutie dverí od izby. Sadla som si a pretrela si oci. Bolo 6 ráno. Pozrela som vedla kde ležal tom a v klude spal. Tak som sa po tichu postavila a mierila si to do sprchy. Umyla som sa a vyčistila zuby. Potom som odisla do kuchyne kde bol papierik od Riska. "Ahoj Kiki, máte palacinky na linke. Uzi si to a buď opatrná Risko<3" usmiala som sa a papierik položila do krabicky kde mame všetky takéto papieriky. Neviem načo si ich odkladáme ale baví nás to. Vždy keď niekto niekam išiel nechávali sme si tak papieriky. Spravila som si ľadovú kávu a išla do izby. Vzala som si telefón a iqos. Vysla som hore kde som si sadla na kreslo a len tak pozorovala oblohu. Užívala som si to ticho ktoré potom prerušil môj mobil. Vlk!rawr🦦

J-"ahoj Kiki!" Ozval sa Kuba
K-"ahoj kubi. Čo sa deje?" Spýtala som sa
J-"dnes jedem stanovat nechceš se přidat? Jede i Tomáš tak nevím či ti to řekl nebo ne ale byl bych moc rad kdyby jsi jela. A odpověď ne nepříjmam jediné příjmu hodně dobrém důvod." Povedal a na konci sa zasmial
K-"je dobrý dôvod že má zajtra prísť Kuba??"opytala som sa
J-"není ten jede s náma."  Zasmial sa
K-"a je dobrý dôvod že mám školu?" Opýtala som sa znova
J-"není tam nemusíš. Vím o tvých známkách jsou zlý takže par dni ti neublíži."  Povedal zo smiechom
K-"počkať ty si sa mi hrabal v mobile alebo ti to hovoril strach?"
J-"je to Stráchová vina on mi to řekl. Jo a možná jsem se ti Hrabal v telefone." Povedal po tichu asi si myslel že ho nepočujem
K-"zabijem tá! Aj keď všetko súkromne je zamknuté takze nič Ok. Nemám na vyber že? Musím ísť?" Nervy odisli a prišiel strach
J-"Kiki musíš. Uvidíš bude sranda. O hodinu jsem tam. Seber si všech svojich pět švestek a skoč Kováčovi na hlavu ještě spi. Miluju tě a dekuju. Měj se" nestihla som nič povedať lebo zrušil.

Tak som si odložila do vrecka iqosku a telefón. Zišla som dole kde som si po tichu sadla ku tomimu. Snažila som sa ho jemne zobudiť ale nešlo to. Tak som skúsila ešte jemnejšie zobudenie. Nahla som sa ku nemu a spoja naše pery. Cítila som ako sa usmial. "Dobrý ráno Kiki." Usmial sa ešte viac. "Ahoj Tomi. Pohni si lebo o hodinu je tu tvoj chábr." Zasmiala som sa a vyberala tašku. "Kam se jede?" Opýtal sa. "Sak stanovat bola som donútená ísť a škola ani strach neni výhovorka takze musím." Pretocila som očami. "Ale jsem rad ze jedem s tebou." Usmial sa a dal mi pusu do vlasov. "Mužů jet do sprchy?" Opýtal sa. "Samozrejme utekaj. Uteráky su v skrinke pri umývadle." Usmiala som sa. Medzi tým čo sa on sprchoval som si zabalila všetky veci a prezliekla sa do voľných svetlo hnedých nohavíc. Na to som dala čierne veľké tričko. "Kiki ne dej si tílko nebo tak něco mas moc hezkou postavu tak ji nezakrývej." Povedal tom. To tu bol keď som sa prezliekala. "Ja svoju postavu ale nemám rada fakt." Prišiel bližšie ku mne. "Kiki co třeba tohle?" Vybral zo skrine môj obľúbený top ktorý ale nosím len doma von by som s ním nešla. Normálny čisto čierny top s diamantikmy do tvári srdiečka. "Kiki prosím aspoň teď. Bude ti tam teplo." Usmial sa. "Keď myslis." Prezliekla som si ten top a vybrala som ešte čiernu velku mikinu na zips. "Si krásná. Moc hezky ti to obtahuje tvoji krásnou postavu. Konečně je vidět co tam mas." Usmial sa a objal ma. "Dakujem Tomi. Na stole sú palacinky." Tiež som sa usmiala. "Super hele ale nestíhám vezmeme je tam dáme i klukům ne?" Zasmial sa

Cesta autom bola celkom v klude. Po ceste všetci zožrali všetky palacinky. Ja som celu cestu mala pustenú hudbu a sledovala som autá ktoré okolo nás prechádzali. Išli sme dvoma autami. V jednom som bola ja, tom, Dominik a Jakub vlcek a v druhom bol hasan, Jakub strach, Kamil a karlo.

Chalani tu asi 2 hodiny stavali stany. Mali jeden veľký do ktorého sa zmestia 5 a potom dva malé pre dvoch. V jednom som bola ja a tom. V druhom bol Kamil a karlo a v tom veľkom bol domca, Jakub, Jakub, hasan.

Bolo už neskoro večer a ja som im opekala špekáčiky, slaninu a tak. Všetko som poopekala a dala im to na velku tacka ktorá bola na stolíku. Išla som si aspoň na chvíľu ľahnúť pretože mi prišlo zle. Ty siedmy tam robili len chujoviny takze nemali šancu si všimnúť že tam nejsom. Vybrala som si slúchadla a zapla si hudbu.  Po chvíli som mala strašne veľké kŕče. Snažila som sa nájsť tašku ale nikde nebola. Vysla som von držiac sa za brucho. Hľadala som Tomáša. "Tome?" Prišla som za ním. "Ano Kiki děje se něco?" Zasmial sa lebo Dominik dostal loptou do hlavy no mne do smiechu nebolo. "Kiki je ti něco?" Spýtal sa keď videl že sa ledva držím na nohách. " kde mám tašku?" Opýtala som ho cez velku bolesť. "V autě. Jsi si sednout hned ti ji donesu."chytil má za ramena a pomohol mi si sadnúť. Po chvíli prišiel aj s taškou. Rýchlo som si vybrala kapsu s všetkými liekmi ktoré mám beat ak mi bude zle alebo tak podobne. Tá kapsa je vacsia jak na make-up. Rýchlo som si vybrala dve tabletky na kŕče a zapila to. "Lépe Kiki? Jdi si lehnout jestli chceš." Usmial sa a sadol vedla mna. "Ostanem pri vás a dakujem ti." Usmiala som sa a objala ho

Štěstí nám nepřeje...ale to je mi u prdele my k sobě patříme!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora