From enemies to lovers

Časť sedemnásta- Bojím sa ho..

Bola som s Kolom, Vážne som to potrebovala..

,,Kol..?"
Spýtala som sa a pozrela som sa na neho.

,,Zostaneš tu prosím so mnou? Ja..bojím sa..ho.."
Spýtala som sa ho a on si ma pritiahol k sebe. Usmiala som sa a on ma pobozkal do vlasov. Zavrela som oči a po chvíli som zaspala.

Zobudila som sa a bolo niečo okolo deviatej a Kol spal mňa. Pousmiala som sa a pozrela som sa okolo. Zobrala som papierik a pero a napísala som sa neho že ma Kol nemusí hľadať. Šla som do šatníka a do môjho ateliéru. Dala som si na seba slúchadlá a začala som maľovať.

Bolo to krásne, zabralo mi to asi tri hodiny, ale vážne to stalo za to. Milovala som svoju techniku a štýl Maľovania. Milovala som svoje obrazy a vždy som sa potešila keď to vyzeralo takto. Pousmiala som sa a dala som si dole slúchadlá. Dala som si zo seba dole košeľu a bola som len v spodnom prádle. Otočila som sa a hneď som sa aj zarazila vo dverách stál Klaus. Bol opretý o rám dverí a ja som skríkla a rýchlo som si dala na seba tú košeľu.

,,Ako sa sem do riti vieš dostať?!
Zvýšila som na neho hlas a zapínala som šitie gombíky.

,,Aspoň toto umenie máš po mne."
Povedal mi a ja som sa pozrela na ten obraz a usmiala som sa.

,,No vidíš..akurát, že som sa to naučila všetko sama. Klaus, keď som bola malá som ta obdivovala, snažila sa, sledovala ťa, milovala ťa, chcela som byť ako ty. Chcela som byť kráľovná, dominantná, vládkyňa. Bol si tak mocný a ja som sa na teba pozerala každý krát, keď si maľoval, sledovala som ta a obdivovala ako to dokážeš urobiť. Snažila som sa tak moc aby som bola tvoja obľúbená, snažila som sa aby si ma mal rád, ale ty si nemal záujem a nechcel si ma mať rád. V moji pätnástich som.si uvedimila, že so mnou nechcem mať nič spoločné a, že som pre teba nič. Zamysli sa prosím nad tým."
Povedala som mu a obišla som ho. Zašla som do kúpeľne a oprela som sa o umývadlo. Všetko čo som mu povedala som myslela vážne, musela som mu to povedať, chcela som aby sa nad sebou zamyslel pretože on nikdy nevidel, ako som sa cítila. Chcela som mu v tomto otvoriť oči, aj keď sa nezmení, aj keď mi bude ubližovať. Chcela som len to aby som mu otvorila oči.

........Klaus........
Keď som počúval čo mi hovorí, bolo to divné, iné, musel som na to stále myslieť, nikdy som sa na to nepozeral s jej uhlu pohľadu a vedel som, že ona za mnou neustále chodila. Vôbec ma nenapadlo, že ma obdivovala a, že chcela byt ako ja. Že sa chcela stať tým čo ja, vždy som jej ubližoval a mohol som k nej byť taký milý.
Tá mrcha, ona sa mi snažila dostať do hlavy a chcela aby som to Ľutoval. Vĺčik mi vystrkuje drápky. Ona sa vedela dostať pod kožu a vedela ako. Vedela hrať na city, ale na mňa to neplatí. Ona je prefíkaná po Kolovi a Rebekah. Vedela sa dostať pod kožu aj mne, ale ja ju nenechám aby so mnou manipulovala. Chcel som aby sa naučila disciplíny a chovaniu, lenže ona mi zobrala všetko čo som mal. Rodinu, vlka, pozornosť, ukradla mi všetko úplne všetko a ja som jej to len oplácal. Ona bola zmija, ale na mňa jej sračky neplatia.

........Amy........
Sedela som v posteli v tureckom Sede a mala som zavreté oči. Relaxovala som, ale ako viem veľmi rad mi to niekto pokazí. Nemusela som ani čakať dlho a hneď do izby niekto vrazil. Otvorila som oči a bol to Klaus ako inak.

,,Ty mala mrcha! Myslíš si, že na mňa platia tie tvoje sračky o tom aká si chudinka a ešte k tomu ta mam lutovať??"
Zasmial sa Klaus a ja som polkla a on šiel ku mne. Chytil ma za krk a ja som sa nadýchla.

,,Dávaj si pozor na to čo robíš a hovoríš! Raz ťa to bude stáť život!"
Povedal mi a pustil ma. Chytila som sa za ten krk a on šiel preč. Bolo mi to jedno, e vedela som, že sa nad tým zamyslel..