From enemies to lovers

Časť dvadsiata deviata- Vypadni lebo ťa zabijem!!

,,Elijah?"
Povedala som jemným hlasom a on ma pobozkal na pery, ja som sa najprv bozku bránila, ale pobozkala som ho aj ja. Rýchlo som sa odtiahla keď som si uvedomila čo to vlastne robím.

,,Elijah..no tak...myslím si, že toto...toto je už moc...si ako môj brat...a Hayley.."
Vydala som zo seba a on zavrel oči a po chvíľke sa na mňa pozrel.

,,Ospravedlňujem sa ti..."
Povedal mi a ja som len zavrela oči..nehovorím, že to bolo zlé, ale prvý bozk som dostala od neho čo som nemala. Nechápala som čo to do neho vošlo, nikdy by toto neurobil..

........Elijah........
Keď som odišiel z izby Amy šiel som za Klausom a on bol v knižnici a čítal. Zrýchlene som dýchal a nechápala som čo to do mňa vošlo a čo som to urobil.

,,Klaus..ja som ju pobozkal.."
Povedal som mu a on sa na mňa pozeral a pousmial sa.

,,To teda Hayley nebude nadšená."

,,Nie, brat, to sa Hayley nesmie dozvedieť!"
Ukázal som na neho prstom a on pokrútil hlavou a postavil sa. Nalial si Whisky a ja som šiel za ním.

,,Čo ťa to napadlo?"
Spýtal sa ma a ja som polkol.

,,Ja neviem...ja..nechápem prečo som to urobil. "
Povedal som mu a nalial som si Whisky. Rýchlo som sa napil a nalial si ďalšiu.

,,Ja som ti hovoril, že ju miluješ a ty si to popieral."
Povedal mi a spokojne sa usmial. Samozrejme, že mal pravdu, miloval som ju a asi inak ako som mal, ale mal som Hayley a ju som miloval..dúfam

.......Amy........
Nechápala som čo to akože urobil, on bol vždy ako môj brat a nikdy som ho nevnímala takto....

Prešlo pár dní a mne bolo stále zle, stále mi bolo horšie a horšie a ja neviem prečo. Chcela som robiť aj normálne veci, ale nedalo sa to. Hlavne najhoršie bolo, že za mnou každý deň chodil Klaus a ja son na neho už nemala nervy, pretože sa na stále dotýkal a mňa to k nemu začala tiahnuť viac a nechápem prečo. Nechcela som ho, keď bol pri mne som mala zvláštny pocit, že ho potrebujem, ale vedela som tomu odolať. A keď som bola bez neho znova tu bol ten pocit nenávisti. Vážne dom ničomu nechápala a nechápala som ako to vôbec môže byť možné. Jeho chápem, Čarodejky a tak, ale prečo ja?
Sedela som v posteli a Kol bol so mnou.

,,Prečo sa nehojím..?"
Spýtala som sa ho a on sa ku mne pritisol a ja som začala plakať.

,,Tak moc to bolí...Tak..moc.."
Vydala som zo seba tichým hlasom a on mi dával pusinky na čelo.

,,Budem tu s tebou áno? Nebudem spať."
Povedal mi a utešoval ma. Ja som kývla hlavou a snažila sa nejak zaspať. Nakoniec sa mi to podarilo aj keď neviem ako.

.....Kol.....
Celú noc som bol pri nej ako som povedal a nespal som tiež ako som sľúbil. Hladil som ju po vlasoch aby sa nezobudila. Pozrel som sa okolo a zrazu sa pri Amy posteli objavila Freya. Mala v ruke injekciu. Keď ma tam videla spravila krok dozadu a ja som sa rýchlo postavil.

,,Freya?!"
Šiel som za ňou a ona robila kroky dozadu.

,,Čo to robíš?!"
Zvýšil som na ňu hlas a pozrel som sa na tú injekciu.

,,Ja...Kol...prosím...nemala som na výber Kol.."

,,Ty do nej cpeš Železník!!?"
Skríkol som na ňu a ona sebou strhla.

,,Vypadni lebo ťa zabijem! Teraz hneď!"
Skríkol som znova a ona bola preč. Amy už sedela na posteli a ja som rýchlo šiel za ňou.

,,Dobre, nespustím ťa z očí!"
Povedal som jej a ona polkla. Ja som jej dal krv a ona ju rýchlo začala piť. Musím to povedať ostatným..toto nebolo dobré, naša sestra sa obrátila proti nám..

Prepáčte, že som dnes nebola aktívna🤞🏻