From enemies to lovers

Časť dvadsiata šiesta- Buďte šťastní

Prešlo pár týždňov a ja som šla za tých pár týždňov zošalieť. Klausa to neprešlo, Elijah sa dal dokopy s Hayley, Kol si našiel čarodejku Davinu, Rebekah často býva s Marcelom, Finn taktiež má vlastne veci a Freya sa odsťahovala, keďže som o mágiu prišla. Nikto na mňa nemal čas a ja som už začínala byť opustená. Klaus mal len viac aviac príležitostí so mnou byť sám. Bolo to strašné, stále nejaké dotyky, narážky, liezlo mi to na nervy a chcela som mu zakrútiť krkom.

Sedela som na nádvorí a čítala som knihu, ak sa to dalo nazvať čítaním. Hayley a Elijah boli pri mne a stále sa nejak chytali, bozkávali, Bože môj. Postavila som sa a šla som smerom k bráne.

,,Amy?"
Otočila som sa a podvihla som obočie.

,,Kam ideš..?"
Spýtal sa ma Elijah a ja som vydýchla.

,,Lúčim sa s vami, Elijah..som rada, že ste šťastní, ale ja nie som a nemôžem vám povedať prečo.. budem vlk.."
Povedala som mu a on sa rýchlo postavil a upravil si sako, šiel za mnou a dal mi vlasy za ucho.

,,Amy..ja.."

,,Nie Elijah, v pohode buďte šťastní."
Povedala som a chytila som ho za ruky. Usmiala som sa a objala som ho.

,,Ak sa na mňa budu pýtať, obzvlášť Klaus, povedz im, že som preč, odsťahovala som sa..vymysli si niečo..ver mi, že to tak bude lepšie. Milujem vás, Strašne moc, ale teraz ste šťastní bezo mňa."
Povedala som mu.

,,Amy bez teba nebudeme nikdy šťastní.."
Povedsl mi a prvý krát čo som u neho videla slzy. On ma pobozkal na líce a na čelo.

,,Amy..."

,,Elijah..nie.."
Pokrútila som hlavou a mala som v zápätí slzy v očiach. Otočila som sa a šla som rýchlo preč.
Keď som šla narazila som na Marcela, bola tam aj Rebekah a ja som polkla.

,,Amy!"
Povedala nadšene Rebekah, ale keď videla moje slzy rýchlo sa zarazila.

,,Amy?"

,,Nie Bex..nechaj to tak, nerieš to..prosím"
Povedala som jej. Rýchlo som ju objala a pobozkala na líce. Pozrela som sa na Marcela a objala som ho tiež. Usmiala som sa a v zápätí som bola preč. Zastavila som až v lese a vydýchla som. Bolo tak ťažké od nich odísť preč, ale videla som, že sa zaobídu už aj bezo mňa. Milovala som ich tak strašne moc, ale čas plynie a veci sa menia, vzťahy sa menia, všetko. Bolo to tak neskutočne takže ich opustiť, mala som v pláne sa vrátiť za niekoľko rokov, ale ja ich budem sledovať a ak budú šťastní, nemám tam už miesto, začnem žiť vlastný život a všetko bude v poriadku. Pozrela som sa okolo a usmia som sa. Zrazu sa mi začali lámať kosti, ale ja som ešte nič nespravila. Skríkla som a pozrela som sa okolo a videla som ženu, no viac som si nepamätala a bola iba tma.

Keď som sa zobudila sedela som priviazaná na stoličke. Zaklonila som hlavu a vzdychla. Bolelo ma celé telo, pálilo. Bolo to strašné. Nevedela som čo sa deje a nevedela som ani kto ma uniesol. Zavrela som oči a sklopila som hlavu. Počula som kroky s rýchlo som sa otočila. Stála tam Freya. Čo tu sakra robí?!

,,Freya?!"
Snažila som sa dostať z tej stoličky, ale nešlo to.

,,Prepáč Amy, ale mám k tomuto dôvody."
Povedala mi a ja som mala v zápätí jantárové oči.

,,Pusť ma!!"
Skríkla som a ona sa Zasmiala a pokrútila hlavou.

,,Nikdy.."
Povedala mi a ja som sa snažila vykrútiť z tej stoličky.

,,Prečo to robíš? Veď si mi tak moc pomáhala a zrazu ma unášaš?! Zbláznila si sa!?"
Zvýšila som na ňu hlas a ona zobrala injekciu.

,,Asi by si mala dostať lekciu slušného vychovania!"
Zabodla mi ju do ruky a ono to tak strašne bolelo. Bol to Železník.

,,Mala pravdu."
Zdvihla som hlavu a vedľa Freyi sa postavila žena. Nevedela som kto to je videla som iba jej vlasy, ktoré boli Podobné Freyi.

Kto je naša tajomná??