From enemies to lovers

Časť tridsiata siedma- Kto sa pýta?

Sedela som v aute a počúvala som hudbu, o nikoho som sa nezaujímala a bola som vo svojom svete. Vážne ma to s Klausom ranilo a nečakala som, že sa zachová takto. Rebekah sedela vedľa mňa a ju zasa ránko keď ma videla takto. Dala som si von jedno slúchadlo a pozrela som sa ma Elijaha, ktorý riadil. Boli sme v aute ja, Rebekah a Elijah.

,,Kedy tam budeme?"
Spýtala som sa tak chladne. Elijah sa na mňa pozrel v zrkadle a ja som pozdvihla obočie.

,,Budeme musieť spať v motely."
Povedal mi a ja som kývla hlavou. Chcela som si nasadiť to slúchadlo, ale Rebekah ma rýchlo chytila za tú ruku. A asi silnejšie ako chcela.

,,Au, Bolí to!"
Vytrhla som sa jej a ona polkla.

,,Čo sa deje?"
Spýtala sa ma a ja som polkla.

,,No tak po prvé, Nemôžem ti to povedať, po druhé, zabila by si ma, po tretie, je to veľmi osobné."
Povedala som jej a ona sa na mňa pozrela tými jej očami..ako som ja toto nenávidela.

,,Rebekah..prepáč.."
Povedala som jej a dala som si to slúchadlo znova.
Zrazu prišla sms, bola od Klausa. Čo som jej akože mala povedať?!

Vypla som ten telefón a moje oči mali zrazu jantárovú farbu.

Otočila som hlavu tak aby ma nevideli. Zavrela som oči a zrýchlene som dýchala. Mala som takú zlosť, skoro som to nevydržala. Mala som chuť preraziť to okno a vyskočiť von. Zrazu sa môj hnev prerazil v smútok a začali mi tiecť slzy. On bol odporný. Možno som vedela, že to ľutuje, ale nehodlám mu len tak odpustiť. Nech si to pekne vyžerie.

Keď sme boli niekde pri tom motely vystúpila som von a pozrela som sa na auto vedľa nás. Vystúpil Kol a potom Klaus a Finn.

,,Ideme rezervovať izby."
Povedali a ja som sa pozrela na Rebekah.

,,Zostanem na vzduchu, zachviľu som tam."
Povedala som a oni šli preč. Klaus šiel ku mne a ja som sa Vyrovnala.

,,Zlatko.."

,,Nezlatkuj mi tu! Posral si to!"

,,Ja viem..Amy...viem, že som ti to nemal povedať...ja..nemyslel som to tak.."
Povedal mi a ja som polkla.

,,Chýbaš mi.."
Povedal mi a pohladil ma po tvári.

,,Nenávideli sme sa dvadsať rokov, vydržíš aj teraz."
Povedala som mu a odstrčila som mi tú ruku. Otočila som sa a šla som za nimi na recepciu.

,,Máš vlastnú izbu.."
Povedala mi Rebekah a ja som si od nej zobrala nie kľúče.

,,Dobrú noc..ráno mi prosím zaklopte."
Povedala som im a šla som do izby. Zamkla som dvere a rýchlo som sa vyzliekla a šla do sprchy. Chcela som byť pri Damonovi, bude to úžasné.

Ráno, keď som počula zaklopanie na dvere, pretiahla som sa a šla som odomknúť. Mala som na sebe len spodné prádlo a stál tam Elijah.

,,Am-"
Zarazil sa a ja som si šla na seba dať veci.

,,Vyrážame.."
Povedal mi a ja som kývla hlavou. Doobliekala som sa a Elijah mi zobral kufor. Nevnímala som ho a len som ho obišla. Nasadla som do auta a znova som si zapla hudbu, nemala som v pláne sa s nimi o ničom rozprávať..

Keď sme dorazili do Mystic Falls, vystúpila som von a pozrela som sa okolo. Tak dlho som tu nebola, všetko mi tu chýbalo. Boli sme pred ich domom, ktorý mali, ale ja som vážne nechcela ísť dovnútra.

,,Pôjdem sa prejsť.."
Povedala som im a ani som nečakala na odpoveď, šla som rýchlo preč. Mala som v pláne navštíviť Damona a Stefana ešte dnes. Prechádzala som sa po meste a bolo to vážne skvelé, všetko sa mi vracalo, všetky spomienky, krásne spomienky.
Skončila som pri ich dome, tak dlho som ich nevidela. Nadýchla som sa a zaklopala som im na dvere. Bolo vážne neskoro večer a čakala som, že mi neotvoria. No mýlila som sa. Otvoril mi Damon, usmiala som sa a on si ma obzrel.

,,Amy?"
Povedal neveriacky a ja som sa Zasmiala. Rýchlo ma objal a ja som ho objala taktiež. Bolo to úžasné cítiť ho po toľkých rokoch.

,,Bože Amy! Si tak krásna!"
Damon šiel dovnútra a ja som sa zarazila, Nemohla som dovnútra.

,,Amy?"

,,No..ja som hybrid...takže...upír.."
Povedala som mu a on sa zarazil.

,,No jasné...Em...poď ďalej.."
Povedal a odstúpil od dverí. Usmiala som sa a vošla som dnu. Tak dlho som tu nebola.

Bolo niečo nad ránom a niekto zazvonil na dvere. Šla som s Damonom otvoriť a stál tam cudzí muž.

,,Amy Porter?"
Spýtal sa a ja som pozdvihla obočie.

,,Kto sa pýta?"
Založila som si ruky na hrudi.

,,Tvoj brat.."