From enemies to lovers

Časť päťdesiata piata- Nezaujíma ma ani jedno tvoje slovo.

,,Potrebovala by som aby si prišiel, pomôžem Amy aby ste mohli astrálne cestovať. Potrebujem vám to ukázať."
Zarazil som sa a nechápal som nič čo sa deje. Podal som Amy telefón a ona šla hneď do domu. Šiel som rýchlo za ňou a ona klačala na zemi.

,,Kľakni si."
Kľakol som si pri ňu a ona ma chytila za ruky. Začala hovoriť niečo čomu som nerozumel a potom bola už len tma.
Keď som otvoril oči bol som v New Orleans u nás doma. Všetci sa postavili keď nás videli a Amy sa postavila pri mňa.

,,Nechcete sa obliecť?"
Zasmial sa Kol a ja som si vôbec neuvedomil, že sme v plavkách. Amy sa zasmiala a bežala ho objať. Ja som sa nadýchol a on ju tisol k sebe.

,,Čo si mi chcela ukázať Freya."
Spýtal som sa jej a Amy sa znova postavila pri mňa.

,,Bude to chvíľu bolieť."
Freya začala niečo hovoriť a na mňa, Amy a na všetkých prišli bolesti hlavy. Znovu bola len tma. Keď som sa zobudil po druhý krát boli sme v roku keď sme boli ešte ľudia. Všetci tam boli a dokonca aj Freya. Naša matka nám ju vymazala z pamätí. To som vedel a to nám Freya aj rozprávala. Sedeli sme pri ohni a ja som vyrezával z dreva. Otočil som sa za seba a sledoval som ženu, ako píše niečo na list.

,,Amy poď k nám!"
Skríkol som a ona sa otočila a bola to presná kópia Amy. Postavila sa a pribehla ku mne a dala mi pusu na pery. Usmial som sa na ňu a sadla si mi do lona. Ja som ju držal okolo pása a Šeptal som jej niečo do ucha a ona si vždy len potichu Zasmiala. Naša matka sa postavila a fúkla na Amy nejaký prášok a tá mi hneď spadla do náruče. Začala niečo hovoriť a my všetci sme upadli. A to bol ten deň kedy sa z nás stali monštrá.

,,Neboj sa, nájdeš si ho, Budeš mocnejšia a ja si pre teba prídem."
Povedala Esther na Amy, aj ked bola v bezvedomí, a bez akéhokoľvek váhania jej podrezala hrdlo.
Vyrovnal som sa a pozrel na Amy a rýchlo som ju objal. Ona začala plakať a ja som sa pozrel na Freyu, ona mávala rukou a boli sme znova v New Orleans.

,,Takže..váš poznám celý život.."
Otočila sa na nich a rýchlo šla hore do mojej izby.

,,Odkiaľ to vieš?"
Spýtal som sa jej a ona pokrútila hlavou.

,,Vedela som, že je niečo čo si nemôžem vybaviť skúšala som sa vracať do mojej minulosti až som narazila na toto a myslela som, že to musíte vedieť.."
Povedala nám a ja som sa nadýchol a šiel som si naliala Whisky. Kopol som ju do seba a nalial som si znova. Nechápal som, ako to môže byť možné. Predsa to nedávalo zmysel. Čarodejky sú vyslovene proti nám. Mohol som s ňou mať deti a to presne chceli, zdroj ich moci. Prišla Amy a chytla ma za ruky.

,,Fajn..ideme?"
Povedala mi a ja som kývol hlavou a ona ma pred všetkými pobozkala na pery. Zostal som mierne v šoku a potom sa otočila na ostatných.

,,Ďakujem Freya, že si mi to ukázala."
Povedala a chytila ma za ruky.

,,Amy..prosím.."

,,Nie Elijah nezaujíma ma ani jedno tvoje slovo."
Povedala mu a začala niečo hovoriť znova.
Keď som otvoril oči bol som znova s ňou. Ona sa usmiala a rýchlo ma objala.

,,Poznal som ťa celý svoj život.."
Mumlal som jej do krku a ona kývla hlavou. Pobozkal som ju na ten krk a potom na pery. Vedel som, že som ju miloval vždy..