Unpleasant surprise

moj priateľ

,,Jungkookie ja-"

,,Tae veľmi mi na tebe záleží, najradšej by som ťa zobral k sebe a z mojej izby už nikdy nepustil, ale to by nebolo férové voči tebe."

V Jungkookovým očiach som videl smútok. A to a vtedy, keď sa mu z očí spustili slzy a ja som ho videl prvýkrát v živote plakať.

Už viem ako sa cítil on, keď videl plakať mňa.

,,Bože prepáč, som za teba fakt šťastný," začal si utierať slzy.

Vážne sa snaží slzy zakryť tým, že sa rozplakal od šťastia? Zasmial som sa a on sa na mňa nechápavo pozrel.

,,Prečo sa mi smeješ?"

,,A prečo mi ty gratuluješ?"

,,Máš vysnený vzťah, aj keď s idiotom, ale konečne budeš šťastný."

,,Ja som ale nikdy nepovedal, že som mu na to kývol."

Jungkook zrazu akoby ožil a rýchlo zamrkal, aby zahnal slzy. Bolo to roztomilé.

Jediný dôvod, prečo som sa mu to bál povedať bol ten, že som Hoseoka odmietol pred celou školou len preto, lebo chcem byť s ním.

Ale nevedel som, či on chce byť somnou.

,,Takže t-ty a on ... nie ste spolu?"

Pokrútil som hlavou a vsunul sa mu do objatia. Ten ma hneď silno objal naspäť a vsunul mi hlavu do zahybu.

,,Prepáč, cítim sa teraz trápne."

,,Nemáš prečo Jungkookie," prstami som sa mu dostal do vlasov a začal sa mu s nimi hrať.

Viem, že to má rád.

,,Chcem byť s tebou, preboha ja by som už nedokázal byť s niekým iným."

Silnejšie som ho objal. Je to pekná predstava, pretože je môj prvý vzťah a dúfam, že bude aj posledný.

,,Aj keď bývaš niekoľko hodín ďaleko ja chcem byť s tebou a len s tebou."

Konečne zdvihol hlavu z môjho ramena a nečakal na nič. Za líce ma chytil a mohol som cítiť jeho pery na tých mojich.

To asi znamená áno.

Dravo sme sa bozkávali, až som chrbtom zaľahol matrac. Ako si mohol myslieť, že by som povedal Hoseokovi áno?

No celú situáciu prerušil Namjoon, ktorý vstúpil do izby a keď videl našu polohu rýchlo zamrkal. Pretrel si oči a potom znova otvoril, no mohol nás stále vidieť v rovnakej polohe.

Hneď na to sme sa od seba vzdialili a ja som si zahanbene schoval tvár do Jungkookovho ramena.

,,Ja ťa zabijem ty fagan!"

Namjoon zobral v rúk prvú vec, ktorá mu pod ňu prišla, čo bola jeho doska s hudbou. Jungkook sa len tak tak stihol vyhnúť jeho rane.

,,Namjoonie prestaň, on je môj priateľ!"

Z úst mi to vyšlo tak ľahko až som sa nad tým čo duchu usmial. Vtedy Namjoon prestal a Jungkook sa stále snažil svoju tvár chrániť rukami.

,,Prečo si mi to nepovedal?!"

,,Neviem?"

,,Keby to viem do tejto izby nevkročí!"

,,Vkročí a aj bude ďalej vkráčať!"

Namjoon si frustrovane povzdychol a položil svoju dosku s hudbou na stôl. Ja som si k sebe rýchlo Jungkooka pritiahol, aby som ho mohol chrániť.

,,Odkedy?"

,,Sme spolu asi tak tri minúty?"

Otočil sa na Jungkooka, ktorý na moje slová prikývol a Namjoon sa znova nepríjemné zamračil.

,,Môj autogram už nedostaneš!" Zakričal na Jungkooka a hneď na to sa otočil na mňa.

,,A ty máš šťastie, že som tiež v dobrej nálade, pretože mi daj Jin šancu."

,,To vážne?"

,,Áno, aj keď len vďaka Yoongimu, ktorý mu celú situáciu vysvetlil."

,,Gratulujem Namjoonie!"

Vyskočil som z postele rovno do jeho náruče. Nečakal to, preto ma naspäť objal o niečo neskôr.

,,Ja som si tu Jina nikdy nezobral, to je nefér, že ty toho svojho áno!"

Takže o toto ide? Ako vážne?

,,Ja som ti to nikdy nezakázal"

,,Ale ja som to bral ako nepísané pravidlo!"

,,Ale ja som ho tiež neporušoval, pretože Jungkook je môj priateľ len odteraz!"

Jungkook len sledoval našu hádku a smial sa ako detinsky to celé vyznelo. Odtiahol som sa od neho a on už bol konečne v dobrej nálade.

,,Tak si urobíme dvojité rande dneska, zavolám tu Jina."

Radšej už nejdem namietať a rýchlo som sa pozrel na Jungkooka, či náhodou nechce protestovať. Ale on sa len usmieval, čo donútilo aj mňa sa usmievať.

,,Dobre, môžeme si dať dvojité rande."

Potom som sa znova dostal k Jungkookovi, ktorý si ma pritiahol do náručia. Stále nemôžem uveriť, že mám vážne priatelia. A ešte takéto sexy.

Možno je všetko zle na niečo dobré a ja som v celej tejto chaotickej situácií našiel to, čo som potreboval.

Zistil som, že moji kamaráti budú držať vždy somnou a teraz k nim pribudne aj Jungkook. Znova som sa priblblo usmial nad tou predstavou, ktorá sa stala realitou.

,,Nad čím rozmýšľaš tentokrát?"

,,Myslím si, že ma máš až moc prečítaného na to, aby si to vedel."

Jungkook sa nad mojimi slovami len usmial a priblížil sa k mojim perám, no Namjoon nám to hneď zatrhol.

,,Len nie v tejto izbe a už vôbec nie predo mnou deti!"

-

Máme oficiálne koniec aj tohto príbehu 🎉

Ďakujem každému čitateľovi, ktorý tento príbeh otvoril a venoval mu kúsok svojho času ❤️ tento príbeh som najprv plánovala na vhope, ale postupom času som vytvorila ten vzťah medzi taekook tak špeciálny, že som ho nemala silu zničiť 🥺❤️

Ďalší príbeh je ešte v priebehu tvorby, ale dúfam, že tu bude vydávaný v čo najbližšom čase 😇