Unpleasant surprise

som tu pre teba

Yoongi hneď po Namjoonovych slovách vybehol z izby von. Keď išiel cez chodbu stretol sa s prekvapeným Jiminom, ktorý držal v rukách balíček jedla.

No nevšímal si ho a proste odišiel. Keďže boli dvere do izby otvorené Jimin vstúpil s úsmevom, no keď videl naše pohľadu, zamračil sa.

,,Ideme ešte ku mne po tie veci?"

Nikto mu neodpovedal a Namjoon nahnevane buchol päsťou do stolu. Obaja sme sa pod tým zvukom striasli a Jimin radšej zavrel ústa.

,,Bol si k nemu hrubý!" Začal som konverzáciu, pretože Namjoona dlho poznám a viem, že by mi neublížil.

,,A čo by si robil ty?!"

,,Normálne sa porozprával."

,,Jin sa somnou kvôli nemu rozišiel!"

,,Ale on za to nemohol!"

Obaja sme sa tu pred Jiminom hádali a keď počúval tieto slová, pomaly mu dochádzalo, čo sa tu mohlo stať.

,,Len sa do teba zamiloval a ty si ho teraz vyhodil ako prašivého psa!"

,,Je to môj kamarát, nie láska!"

,,Veď práve preto Namjoon, je to tvoj kamarát!"

Jimin sa po týchto slovách bez slova vytratil z izby a nechal balíček jedla na najbližšej poličke v mojej izbe. Doplo mu, čo sa tu teraz stalo.

Jimin pov.

Pribehol som k Yoongiho izbe a vydýchol si, keď som otvoril dvere. Buď ich nestihol zamknúť alebo mu to bolo jedno, ale teraz to bola pre mňa výhoda.

Hneď keď som vošiel dovnútra som si všimol telo, ktoré bolo zakryté perinou od hlavy až po päty. Nevedel som, čo ma to napadlo.

,,Y-Yoongi?"

Neodpovedal mi. Ja proste viem, že som bol jediný, ktorému povedal o Namjoonovi a pokiaľ by to aj potom povedal Hoseokovi, ten by mu teraz a ani v blízkej budúcnosti nevedel pomôcť.

Jedine somnou sa o tom mohol porozprávať a pre tentokrát som zabudol na to, ako ma odmietol. Pretože bol práve tiež odmietnutý a horším spôsobom ako ja.

,,To som ja Jimin," zavrel som dvere a pomalým krokom sa dostal čo najbližšie k jeho posteli.

,,Chcem byť sám."

,,Ja ťa tu teraz nenechám samého."

,,Proste odíď."

Na truc som si sadol na koniec jeho postele a keď zaznamenal tento pohyb, viac sa posunul odo mňa ďalej.

,,Neodídem," povedal som prísnejšie a keď som nepočul od neho odpoveď, tak s tým teda musel súhlasiť.

Vedel som, že nemá moc rád dotyky a preto som sa rozhodol len s ním rozprávať. Keď býva smutný Taehyung proste ho objímam a nechám sa ho vyplakať. No toto nefunguje u všetkých.

,,Pod tou perinou sa udusíš."

Sám som bol za neho v strese. Nevedel som, čo pri ňom môžem a čo nie, ale určite ho v tom nenechám samého.

,,Takže pokiaľ nevykukneš, ľahnem si k tebe a budem ťa objímať pokiaľ to neurobíš."

,,Nerob to!"

,,Urobím, pozri už dávam hore perinu."

Na to sa Yoongi rýchlo spopod nej vynoril a na pár sekúnd som mal pred sebou Yoongiho s červenými očami od plaču. No keď si uvedomil, že ho vidím, odvrátil pohľad inde.

,,Už cítiš ten čerstvý vzduch?" Pokúsil som sa zavtipkovať, no nepomohlo.

,,Chcem byť len sám dobre?"

,,Ale to nemôžem urobiť," videl som, ako si rukou prebehol cez oči a potom sa znova na mňa pozrel.

,,Na prvý pohľad som si myslel, že si Hoseok ... máš iné vlasy," prečo má prirovnal k tomu somárovi?

Ale je pokrok, že si vôbec všimol môj nový vzhľad. Mal som na sebe divný outfit zložený zo všetkých možných rozťahaných veci a pripadal som si, ako zariekavač duchov.

,,Čo keby sme išli tvoje depresie zapiť?" Navrhol som a snažil sa usmiať sa na smutnú tvár chalana, ktorý ma odmietol.

Rovno zapijem aj svoj smútok. Určite ešte nikdy nikto nepil kvôli odmietnutiu s osobou, ktorá ho odmietla.

,,Nemusíš to robiť Jimin, proste odíď."

,,Neodídem, keď nechceš ísť piť tak teda budeme tu!"

Na drzovku som si ľahol na druhú posteľ vedľa a tiež sa prikryl perinou rovnako ako Yoongi, po krk.

,,Si otravný."

,,Ďakujem za pochvalu."

,,Nevyženiem ťa?"

,,Ani keby si mi nadal do hlupákov."

Miestnosť sticha a ja som si hlavu položil na mäkký vankúš. Nevedel som, či to ticho bolo ukludňujúce alebo naopak. Ale nemal som už silu ho prerušiť.

...

Pomaly som sa snažil otvoriť oči a chcel som sa vystrieť, no potom som cítil ruku prehodenú cez moje brucho.

Yoongi si ku mne ľahol?

S červenými lícami som sa otočil na osobu za mnou a silno som vykríkol, keď tam miesto Yoongiho ležal Hoseok a úchylne sa usmieval.

,,Ty si mi takto pekne vliezol do postieľky?"

Rýchlo som sa postavil a skoro spadol, keď som sa s čo najväčšou rýchlosťou snažil z tej postele odísť.

,,To čo máš pre boha na sebe?" Zamračil sa a zvodne si ľahol na posteli bokom, aby som mal výhľad na jeho telo.

,,Popravde najprv som ťa nespoznal, pretože som na tebe nikdy nevidel čierne vlasy, ale keď som zistiť identitu páchateľa, neodolal som."

Cítil som sa trápne. Do riti prečo mu nenapadlo, že je to posteľ Hoseoka? Však on je Yoongiho spolubývajúci.

,,Hoseok nechaj ho."

Yoongi práve vyšiel z kúpeľne a uterákom si sušil vlasy. Len som na neho šokovane pozeral a potom sa radšej pozrel inde.

,,Nekradni mi jeho pozornosť Yoongi."