Unpleasant surprise

odnes to preč

Jimin pov.

Sedím s Yoongim v bare a on si dáva už tretí pohár vína a to tu nie sme ani 5 minút.

Naposledy keď som bol s ním v bare sme sa opili a ledva došli domov a to len preto, lebo Yoongi bol ako tak ešte pri vedomí. No teraz asi sere na nejaké stráženie si vedomia.

Ja som stále držal v ruke svoj prvý pohár vína a mierne s ním krútil, aby som videl ako sa hladina tekutiny točí.

,,Chceš niečo zapiť?"

,,Pocit."

,,Čože?"

Trocha som jeho slovám nechápal. On miesto toho dopil aj tretí pohár a potom pohľadom skenoval jeho prázdnotu.

Rýchlo som sa snažil dopiť svoj prvý pohár.

Keď už bol aj môj aj jeho prázdny, prišiel k nám barman, pretože sme sedeli pri bare.

,,Tamten muž ti poslal drink na jeho účet," rozšíril som oči, keď mi pristál nejaký farebný nápoj pred tvárou.

Otočil som sa smerom, kde barman ukazoval a mohol som vidieť nejakého typka o niečo staršieho ako som ja, ako mi zamával.

Dneska som si nezobral svoje oblečenie v podobe vreca, ale moje. A vidím, že zmena prišla rýchlo.

,,Odnes to preč."

,,Ale to není pre vás."

,,Proste to odnes, nechceš to, že?"

Otočil sa mojím smerom Yoongi a ja som premiestnil svoj zrak z pohára do jeho tváre.

Vyzeral podráždene a možno trocha nahnevane. Len som na jeho slová prikývol a tým muž musel drink vrátiť jeho majiteľovi.

,,Miesto toho nám nalejte ešte vína."

,,Yoongi zajtra je škola, nemali by sme si opíjanie nechať na víkend?"

Overil som si aspoň jednu vec. Yoongi ma asi vážne odmietol preto, že som bol obľúbený a žiadaný.

Celé tieto dni sa somnou normálne rozprával a teraz, keď som si obliekol znova svoje prvé ja je nepríjemný.

Necítil som sa moc komfortne a pomrvil sa na mieste, kde som sedel.

,,Tu je to víno."

,,Díky."

Yoongi si hneď svoj pohár uchmatol a napil sa.

Smutne som sa pozeral na to, ako rýchlo červená tekutina zmizla v Yoongiho ústach a o pár sekúnd bol znova jeho pohár prázdny.

Nevedel som, čo mám robiť.

,,Krásavec, prečo si odmietol môj drink?" Otočil som sa k hlasu a mohol vidieť pred sebou chalana, ktorého mi barman ukazoval.

Vôbec neriešil to, že tu mám spoločnosť.

,,Nemám rád také drinky," vymyslel som si prvú výhovorku, ktorá ma napadla v hlave.

,,A aké máš rád?"

,,On má rád pokoj od idiotov ako si ty."

Obaja sme sa otočili na Yoongiho, ktorý sa na nás nepríjemne pozeral. Asi vtedy chalan pochopil, že tu nie som sám a na moju spoločnosť sa falošne usmial.

,,Pokoj ... keby mal rád pokoj asi by tu nebol s tebou."

,,Presne si to vystihol, je tu somnou."

,,No z jeho výrazu môžem vidieť, že není moc tvojou spoločnosťou nadšený."

Na jeho slová som chcel samozrejme argumentovať, no Yoongi ma nenechal povedať ani prvé písmeno.

,,Pri tebe mi o moc nadšenejší nepríde," hneď po tejto vete sa otočil k barmanovi a objednal si ďalšie víno.

Do čoho som sa to dostal?

Nejako som Yoongiho rozzúril tým, že som si neobliekol svoje obvykle roztrhané veci?

,,To sa ešte uvidí, nechceš zmeniť spoločnosť fešák?" Teraz sa neznámy spýta otázku priamo mňa.

,,Jimin ideme."

Yoongi vstane zo stoličky a na pult položí o niečo viac peňazí, než by mal za toľko vín platiť.

Chcel som ho poslúchnuť a už som tiež vstal zo stoličky, no chalan predo mnou bol neodbytný a chytil ma za rameno.

,,To malo znamenať nie?"

,,Neviem o čo ti ide, ale nie je slušné baliť niekoho, kto je evidentne v spoločnosti už niekoho iného."

Nepríjemným pohľadom ho ešte prebehnem a odídem za Yoongim. Ten má v sebe o niečo viac alkoholu ako ja, ale vyzerá byť ešte v pohode.

Vyšli sme z baru a ja som už chcel volať taxík domov, pretože som nevedel ako na tom Yoongi je a nechcem riskovať.

Yoongiho toleranciu s alkoholom ešte nemám úplne pod palcom aj keď si myslím, že není opitý.

,,Jimin."

,,Už volám taxík."

,,Jimin mohol si tam s ním ostať."

Rýchlo vypnem hovor skôr, než to začne zvoniť a lepšie sa pozriem na Yoongiho.

,,Nebol si to práve ty čo povedal Jimin ideme?" Zasmejem sa, ale Yoongiho tvár bola stále vážna.

Je veľmi komplikovaná osoba.

,,Ale nemusel si ma poslúchnuť."

,,Dobre, tak sa mám za ním vrátiť?"

Prstom som ukázal na vchod do baru a zamračil sa. Nechápal som, čo mi tým chcel povedať. Že ma tu nechce alebo mu vadím?

,,Môžeš."

Kúsol som si do pery a frustrovane si prehrabol vlasy. Vážne mu vadím. Ale zase nemôžem ho nechať ísť samého domov keď vypil päť pohárov vína.

,,Dobre, keď ti tu vadím mohol si mi to jednoducho povedať," začal som a rozhodol sa nechať ho v tom samého.

,,Už mi nemusíš volať, nebudem ťa rušiť a môžeš sa znova spriateliť s Hoseokom."

Pretočil som očami a otočil sa mu chrbtom s tým, že som chcel ísť späť dovnútra.