Unpleasant surprise

neznášam ráno

,,Nakoniec som vôbec nedopadla zle."

,,Pretože sme odišli kvôli tomuto idiotovi!"

,,Baví ťa stále sa somnou hádať?"

Ležal som na nejakej posteli s hlavou zaklonenou na podlahe, kde Jimin nachystal kybeľ. Nakoniec ten Jiminov kamarát nebol nejaký svätec a podarilo sa mu ma kvalitne opiť.

Jimin sa musel stále hádať so Shu, pretože ho strápnila pred kamarátmi a celý večer ho nepočúvala. Bolela ma z nich ešte viac hlava, ale akosi som im to nemohol povedať.

,,Jimin dovolil som vám tu ostať pod podmienku ticha."

,,Ale ona si začína!"

Taemin si len povzdychol nad ich správaním a ochvíľku som už cítil príjemný dotyk na mojom chrbte. Keby si teraz urobili aj milión mojich fotiek v tomto stave nemohol by som im v tom ani zabrániť.

,,Bude ho z vás ešte viac bolieť hlava," pohladkal ma za vlasy a pri pohľade na obsah kýbla ho trocha naplo.

,,Nemal sa ožrať."

,,To ten tvoj kamarát ho ožral!"

,,A už dosť vy dvaja," jeho nahnevanú vetu ale prerušil môj telefón, ktorý začal zvoniť aj v tichom režime.

Jimin ho zobral do ruky a pri pohľade na 10 zmeškaných hovorov sa zhrozil. No ani sa nestihol ukľudniť a telefón začal znova zvoniť.

,,Áno?"

,,Jimin kde ste? Namjoon je ako zmyslov zbavený, pretože Tae není ešte doma, kedy prídete?"

,,No ... už sme prišli."

,,Tak nech rýchlo Tae príde domov," Jiminovi sa zrazu zasekol hlas a vôbec nevedel, akoby mal Hoseokovi vysvetliť moju situáciu, keďže ju zavinil.

,,T-tae u mňa prespí."

,,Dobre poviem to Namjoonovi."

Hovor sa zrušil a Jimin si mohol vydýchnuť. Položil telefón na jeho nočný stolík a pohľadom dopadol na mňa.

,,Ja už pôjdem," ozvala sa Shu a rýchlo sa ku mne nahla a dala mi pusu do vlasov. No Jimina len obdarila nenávistným pohľadom a pri odchode silnejšie zavrela dvere.

,,Ženy."

,,Dievča, ona ešte není žena a ani nikdy nebude."odfrokol si Jimin a schoval sa do Taeminovej postele.

...

Toto ráno bolo pre mňa najhoršie v mojom živote. Nie len, že sa zobudím s hlavou nad kýblom mojich zvratiek, no hlava ma bolela akoby mi po nej poskákali slony.

Potom mi vlastne docvakne, že moje spomienky zo včerajška vyfučali z mojej hlavy a nespím vo vlastnej izbe!

Jimin sa mi celé ráno smial a zistil som, ze stihol aj popri hádke s Shu nafotiť moje fotky. Taemin bol taký milý a dal mi nejaké tabletky proti bolesti hlavy.

,,Tae prečo si mi nepovedal, že prespíš u Jimina?"

A toto bola ďalšia vec môjho debilného rána. Namjoon a jeho otázky, na ktoré som fakt nemal náladu odpovedať.

,,Nechcel som tu byť sám a teraz ma prosím nechaj spať."

,,Vyzeráš ako po poriadnej chlastačke."

,,Som unavený."

Namjoon to vzdal a začal sa znova venovať jeho veciam. Možno sa očkom na mňa niekedy pozrel, ale to som si ja nechcel všímať.

V hlave som sa snažil spomenúť si na hocičo, čo sa mohlo stať po tom, ako sme odišli z Chanyeolom von. Moja hlava ale nespolupracovala a ja som sa cítil ako idiot.

,,Nechceš čaj alebo kakao?" Opýtal sa Namjoon stále otočený chrbtom ku mne.

,,Čaj."

Na to sa postavil a odišiel z izby, aby mi ho mohol pripraviť. Toto bol jeden z dôvodov, prečo je Namjoon dobrý spolubyvajúci.

Ale jeho veľká starosť o mňa je otravná. A vždy sa pohádame len kvôli tej istej veci. Viac som sa pritisol k vankúši a schoval si do neho tvár.

,,Bez cukru," položil pohár na môj nočný stolík a kľakol si hneď pred posteľ.

,,Ďakujem."

Rukou mi prešiel po vlasoch až na chrbát, ktorý mi začal pomalými pohybmi hladkať. Bolo to prijemné a ja som sa cítil o trocha lepšie.

,,Jimin je nezodpovedný, určite ste znova celú noc hrali hry."

No bola to tak maximálne hra o môj holý život. Čo keby som vyzvracal svoje orgány? Keby to Namjoon vedel letel by som von oknom.

,,To Taemin na to nič nepovedal?"

,,Ten mal asi tuhý spánok," zasmial som sa nad mojimi slovami a Namjoon prestal s hladením môjho chrbta.

,,Nech je celý čaj vypitý a ja si dorobím úlohu."

,,Rozkaz pane."

,,Nebuď drzí na svojho hyunga!" Obaja sme sa zasmiali a keď Namjoon vstal buchol do nočného stolíka.

Len tak tak chytil pohár s čajom, aby sa neprevalil, ale jeho ruka bola poliatá horúcou vodou. Začal skákať po izbe až ma to donútila zdvihnúť na neho pohľad.

Podkol sa o moje tričko, ktoré som si zabudol zavesiť späť do skrine a spadol na zadok. Ako môže mať táto osoba také veľké IQ?

,,To je tvoje tričko, že Tae!?"

,,Pardon, zabudol som si ho uložiť."

Ešte chvíľku ma prepaľoval pohľadom kým sa nepostavil a neodišiel z izby si ruku schladiť studenou vodou. A tu znova môžem pripomenúť, že máme kúpeľňu hneď v miestnosti vedľa. Kde ma tento chalan hlavu keď ju potrebuje?