Unpleasant surprise

ešte sa určite uvidíme

,,Bolo mi s tebou veľmi dobre," usmial sa Jungkook a rukou mi prešiel po vlasoch.

Nemyslel som si, že lúčenie s ním bude také ťažké. Tieto dva dni s ním boli úžasné. Obraňoval si ma a bol jediný, pri ktorom som sa necítil taký maličký. Jimin mi stále nedvíhal a preto som musela Jungkooka ísť odprevadiť sám.

,,Aj mne Jungkookie."

,,Poď ku mne."

Hneď si ma pritiahol do objatia a tvár som mu zaboril do jeho ramena. Voňal po mojom šampóne.

,,Dúfam, že som ťa neobťažoval alebo nejako nezhoršil situáciu," zamrmlal mi do vlasov, do ktorých má po týchto slovách pobozkal.

,,Vôbec nie."

,,Je veľká škoda, že nie si američan."

,,Nie ... škoda je to, že ty nebývaš v Kórei."

Obaja sme si navzájom pozreli do tváre a usmiali sa na seba. Videl som na ňom, že má nutkanie pobozkať ma, čo som mu dovolil.

Tvárou som sa nahol k nemu bližšie a už naše pery splynuli dokopy. Rukami som sa zavesil okolo jeho krku a prehĺbil bozk. Takáto rozlúčka vôbec nebola zlá.

,,Píšeme si," vytiahol mobil z vrecka a ukázal naň.

Ja som len nemo prikývol a potom sledoval, ako sa Jungkook spolu s kufrom stráca z môjho pohľadu a vstupuje na letisko.

Nevedel som, ako sa mám cítiť. Bol som zmätený zo všetkého čo sa stalo, že ma jeho odchod mrzel. No rozhodol som sa mu to nepovedať a nechať ho radšej odísť.

A posledným pohľadom na jeho chrbát som sa otočil a namieril som si to na autobusovú stanicu. No to by ma nemohol prekvapiť hovor. Bol to Jimin.

,,Kde si Tae?"

,,Na letisku."

,,Mal by si na mňa chvíľu čas?" Mrzuto som zavrel oči a rozmýšľal.

On na mňa čas nemal celé dni.

,,Áno, uvidíme sa večer u teba."

Hovor som zložil a pozrel sa na oblohu. Možno sa presťahujem od Namjoona. Nechcem sa už s nikým stretnúť. Všetko sa pokazilo odvtedy, čo som sa ľutoval, že nemám chlapa a snažil som sa ho nasilu hľadať.

...

Niekto zaklopal na dvere a keďže sme sa s Jiminom dohodli, že sa večer stretneme, tak som si myslel, že to je on.

,,Poď Jimin je otvorené," zakričal som, no miesto Jimina na miestnosti vstúpil Yoongi.

Zamračil som sa a viac sa zakryl perinou. Neviem prečo som sa pri ňom cítil divne. Možno preto, že vie o mne a Hoseokovi.

,,Ja ... chcem sa s tebou porozprávať."

,,O čom?"

,,O tom čo som počul."

Lepšie som sa na neho pozrel a videl som, že jeho tiež niečo trápi. Preto som nemal to srdce ho vyhodiť a povedal som, nech si sadne na Namjoonovu posteľ.

Sedeli sme tam chvíľu v tichosti, než Yoongi konečne začal konverzáciu.

,,Bolo to na tej oslave?"

Nepritomne som prikývol a rukami ovinul viac prikrývku. Cítil som sa divne. S Yoongim som sa rozprával normálne len raz.

,,Bože Hoseok je taký idiot."

,,Ja som tiež idiot."

,,Mal ťa na starosti a urobil toto, on sa mal ovládať," začal a trocha zvýšil hlas.

Ja nie som malé dieťa. Znova mi to len všetci pripomínajú. No nedal som najavo svoj hneď a miesto toho som sa len pozeral na paplón.

,,Nepoviem to nikomu," začal a celého si ma prezeral, aby videl majú reakciu.

,,Nechám na tebe či to chceš alebo nechceš povedať Namjoonovi."

,,Ďakujem."

,,Vidím, že ťa toto netrápi, deje sa niečo iné?"

Na chvíľku som sa pozrel do Yoongiho tváre, v ktorom som videl obavy. Možno sa cítil vinný za to, čo spravil jeho najlepší kamarát aj keď to jeho vina nie je.

,,Trápi ma to, že mi môj najlepší kamarát nepovedal o ňom a tebe," zamrmlal som, na čo sa Yoongi zamračil.

Začal sa hrať s prstami. Asi bola táto téma pre neho nepríjemná alebo si myslel, že o tom neviem. Aj keď je to nepravdepodobné.

,,Nepovedal ti nič, pretože ti nemal čo povedať."

,,Ako to myslíš?"

,,Nič medzi nami nie je, odmietol som ho."

Na tieto slová som sa na neho šokovane pozrel a on začal byť ešte nervóznejší. Jimina niekto odmietol? Jimina?

Nemohol som tomu uveriť.

,,Možno by bolo lepšie, keby si si to vypočul od neho a nie odo mňa," usmial sa a postavil sa z Namjoonovej postele.

Iba som prikývol a on sa rozišiel s dverám. No presne keď otvoril dvere ich otvoril aj Jimin a ich pohľady sa spojili. Všimol som si, ako môj najlepší kamarát sklopil pohľad.

,,Už odchádzam," povedal kľudne Yoongi a obišiel ho na chodbu.

,,Čo tu robil?"

Zavrel za sebou dvere a rýchlo sa rozutekal k mojej posteli. Snažil sa tváriť akoby nič, akoby to bol ten starý veselý Jimin.

,,Rozprávali sme sa, vie o mne a Hoseokovi."

,,Odkiaľ to vie?"

,,Stala sa nehoda," začal som sa lepšie sa pozrel na zaujatého Jimina.

,,Ale to by si vedel, keby si mi zdvíhal telefón."

Nechcel som mu nič vyčítať, keďže už asi viem dôvod jeho odmerania. Bol prvýkrát odmietnutý a muselo ho to bolieť. Ale mohol som byť s ním.