Unpleasant surprise

vyznanie 2

,,Kde sa tá ženská túla?"

Práve s Jiminom sedíme na obede a čakáme na Shu, ktorá tu už dávno mala byť. Jimin nervózne poklepáva nohou, pretože nám chce povedať niečo veľmi dôležité.

Ja som už ale vedel čo.

Jimin nám ešte ráno nič nepovedal a ja som to na neho hneď nevykríkol len preto, lebo som chcel vedieť kedy mi to sám od seba povie

A tá chvíľa nastala teraz.

,,Možno nie je hladná."

,,Aj keby nebola je tu vždy s nami."

Na jeho slová som mohol len prikývnuť. Ale keď sa pozriem okolo nás aj chápem, prečo radšej Shu ani na obed neprišla.

Videl som ako sa na nás pozerajú a pritom si niečo šepkajú. No nemôžem tomu zabrániť, pretože som znova témou číslo jedna na škole.

Už to musí samotnú Shu unavovať tak isto ako mňa.

,,Neboj sa Jimin, ja už aj tak viem čo nám chceš povedať."

,,Čože?"

,,Yoongi bol ráno u nás a prekecol sa pred Namjoonom."

Jimin sa na mňa chvíľu vykoľajene díval, no potom sa zahanbil a schoval si rukami tvár.

,,Chcel som ti to povedať osobne."

,,Vidíš, nakoniec nie je nikto kto by ti odolal."

Tentokrát sa hrdo napriamil a ruky položil na stôl. Určite by povedal niečo ako ,,a to som mal na sebe ešte tie veci, ktore na mne vyzerali ako vrece" ale k nášmu stolu prišla neočakávaná návšteva.

Obaja sme sa otočili za hlasom a boli sme prekvapený, keď to bol Hoseok.

Teda aspoň ja.

,,Taehyung už si späť?"

Zrazu sa ľudia upriamene na nás dívali a celá jedáleň zrazu stíchla.

Akoby som bol hlavná postava v nejakej posratej dráme. Celá táto situácia bola pre mňa nepríjemná. Nedokázal som ani Hoseokovi na jeho otázku rýchlo odpovedať.

Popravde, najradšej by som znova utiekol a tým sa zbavil všetkých tých pohľadov. Ale spomenul som si na Jungkookové slová.

,,Som späť ako vidíš, potrebuješ niečo?"

Jimin ma povzbudivo chytil za rameno a zamračene sa pozrel na dotyčného pred nami.

,,Potrebujem ostatných vyviesť z tohto omylu."

Nechápal som jeho slová, no jeho ďalší čin ma tak prekvapil, že som skoro nechal ústa dokorán otvorené.

,,Neviem kto také sračky vypustil, ale Taehyung ma nikdy neprosil o pozornosť ani nič ostatné."

,,Hoseok čo to r-" začal Jimin, no zastavil sa, keď mu Hoseok naznačil, že nemieni prestať.

,,Vypustil to niekto, kto má nudný život a spestril si ho na úkor niekoho iného a taký ľudia sú len chudáci."

Nevedel som, že by si ma niekedy mohol Hoseok zastať. Myslel som si, že som mu ukradnutý.

,,A teraz môžem dokázať, že je to všetko len lož, pretože ja Taehyunga neignorujem a tu pred všetkými sa ho môžem s kľudom opýtať, či by nechcel byť môj priateľ."

Tentokrát som tie ústa už dokorán otvoril. Vtedy sa na mňa dotyčný pozrel a usmial sa.

,,Budeš môj priateľ Taehyung?"

...

,,Tak ako bolo v škole?" Usmial sa na mňa Jungkook, ktorý ma čakal.

Ja som mal naopak na tvári viditeľný zmätok. A keď som k nemu prišiel bližšie, všimol si to aj on a pohladil má po líci.

..Koho mám zabiť?"

,,J-ja ... nikoho."

,,Tak čo sa ti stalo?"

Ruku z môjho líca neodstránil a ďalej sa ma snažil upokojiť. V hlave sa mi tvorilo toľko nápadov ako mu povedať to čo sa stalo a taktiež moje rozhodnutie.

Ale nemal som na to odvahu.

,,Pôjdeme na intraky a tam sa porozprávame?"

,,Ty si ma to pýtaš?"

,,Nie, poďme na intraky," chytil som ho za ruku a začal ho ťahať smerom, ktorý mi prvý prišiel pod ruku.

,,Ale intraky sú iným smerom."

,,Jaj, prepáč."

Zasmial sa na mne a nechal sa mnou celú cestu ťahať.

Namjoon ešte nebol na izbe, keď sme tam prišli. To mi hralo do kariet, pretože si myslím, že sa mu už informácia o tom, čo urobil jeho minulý najlepší priateľ dostala do uší.

,,Vyzeráš stále napäto."

,,Niečo sa v škole stalo."

,,Ja som to vedel, tak koho mám teda zabiť?"

Zatvoril som oči, nadýchol sa a hneď na to ich otvoril, aby som čelil pohľadu osoby, ktorá pri mne celú tú dobu stála.

,,Vieš, tie klebety ešte nezmizli a tak Hoseok urobil niečo, aby mi pomohol."

,,Hoseok ti pomohol?"

,,No, áno."

,,Čo si vstúpil do svedomia?"

Mykol som plecom a kúsol si do pery. No musel som mu to povedať celé, preto som pokračoval.

,,Pred všetkými v jedálni zamietol tu klebetu a ... a vyznal sa mi."

,,Čo urobil?"

,,Pred všetkými sa ma spýtal, či s ním nechcem byť vo vzťahu."

Jungkook teraz vyzeral ako ja v jedálni. Ústa sa mu otvorili a udivene sa na mňa pozeral. Asi to nečakal, alebo ho to možno sklamalo?

,,Ahh, to je pekné ... máš ho blízko, lebo býva v Kórei a aj sa ti páčil, že?"

,,Áno, bolo to pekné."

,,Konečne budeš šťastný, aj keď stále tomu idiotovi neverím, čo keď zase niečo posere?"

,,Tebe to nevadí?"

,,Tae, aj keby mi to vadilo, čo mi vadí, nemôžem ti to zakázať alebo ti to vyčítať, pretože bývam v inej riti sveta a len by som ti tým ublížil."