Chris F*king Evans [Dokončené]

1.

Tiež sa Vám zdá, že život niekedy nie je fér?

Môj život sa otočil hore nohami. Jeden deň pred svadbou som našla svoju najlepšiu kamarátku s mojim budúcim manželom v sprche.
Viete čo miesto povedal?

,,Lauri, myslel som, že si to ty."

Dosť blbá výhovorka.

A moja najlepšia kamarátka? Usmievala sa od ucha k uchu. Bola šťastná, že som ich načapala.

Neplakala som. Nevyronila som kvôli nemu ani slzu. Dala som mu facku a zbalila si všetky veci do kufrov a odišla k rodičom.

Povedala som im všetko, čo sa udialo a matka povedala ,, si hlúpa. Mala si s ním zostať."

Otec bol ticho ale videla som, že bol sklamaný. Nevedela som, čo si o tom myslieť.
Keď som chcela odísť do svojej izby, zastavil ma.

,,Laura, prepáč ale nemôžeš tu zostať. Dnes k nám má prísť Róbert a ideme riešiť otvorenie toho hotelu." Povedal otec.

,,Aha, dobre. Vyhadzuješ ma kvôli chlapovi, ktorý ma podvádzal pol roka?" Zdvihla som obočie.

,,Z toho hotelu budem mať obrovské peniaze." Usmial sa.

,,Myslím, že bude najlepšie odísť." Usmiala sa mama.

Wau wau wau.

Moji nenažraní rodičia. Nikdy ma nemali z lásky. Vždy im išlo iba o peniaze. Nikdy to dokonca neskrývali. Ale toto čo spravili, bola posledná kvapka.

,,Zbohom. Prišli ste o jedinú dcéru." Povedala som s kamenným výrazom a otočila sa s kuframi.

Zavolala som si taxi a chcela čo najrýchlejšie odísť.

Kam?
Neviem.
Preč odtiaľto.
Z tohto mesta a aj krajiny.

Nechala som sa odviezť na letisko a kúpila si okamžitú jednosmernú letenku do Londýna. Prečo do Londýna? Pretože to bol najskorší let.
Usadila som sa v lietadle, dala si slúchadla do uší a zavrela oči.

Som Laura Drawness. Mám 25 rokov a práve odchádzam zo svojej rodnej krajiny. Odchádzam zo Slovenska. Chcem začať odznovu. S čistým štítom.

Mám dlhé bledohnedé vlasy po zadok. Moje oči sú hnedozelené a nie. Nemám napichané ústa, nemám umelé prsia a ani nič podobné. Som obyčajná žena.

Ale ak chcem začať odznovu, musím zo sebou niečo spraviť. Žiadne operácie. Len skrášlenie.

,,Za pár minút pristávame." Započula som letušku.

Schovala som si slúchadla a pripravila sa na pristátie.

Lietadlo pristálo, vystúpila som a kráčala k batožine.

Z druhého konca sály som počula veľký krik. Všade stálo veľa ľudí. Všetci pišťali a snažili sa prepchať
Bližšie. Samé blesky z telefónov ožarovali tú časť miestnosti.

Prehrabla som si vlasy, vzala si kufre s kráčala s nimi von.

,,Slečna, tadiaľto nemôžete ísť. Použité prosím iný východ." Povedal chlap v obleku a v okuliaroch.

,,Prosím? Z akého dôvodu nemôžem prejsť? Tam ma čaká taxík a potrebujem sa k nemu dostať. To myslíte vážne, že sa mám vrátiť a ďalej sa nadrapovať s toľkými kuframi?" Zamračila som sa.

,,Bohužiaľ. Tento vchod je momentálne uzavretý kvôli Chrisovi Evansovi." Povedal dôležito.

,,A to je kto?" Zdvihla som obočie.
Obaja na mňa prekvapene pozreli.

,,Na toto nemám čas." Zvrtla som sa a kráčala s kuframi k druhému vchodu.
Musela som obísť celú miestnosť a budovu. Aby som sa dostala k jednému taxíku.

,,Dobrý deň madam." Vystúpil taxikár a dal mi kufre do kufra.

,,Dobrý deň." Usmiala som sa.

,,Videli ste ho?" Usmial sa na mňa a prstom ukázal k fanúšikom.

,,Koho?" Nechápavo som naňho pozrela.

,,Chrisa Evansa." Povedal zaskočene.

,,Nie. Ani neviem, kto to je a ako vyzerá." Zasmiala som sa a nastúpila do taxíka.

,,Ako je to možné?" Sadol si Taxikár.

,,Ja jednoducho čítam knihy." Vytiahla som si telefón a zlomila SIM kartu. Hodila som ju rovno do mláky.

,,Kam to bude?" Usmial sa.

,,Niekam do dobrého hotela. Najlepšie v centre Londýna." Vysvetlila som.

,, Dobre." Naštartoval a odchádzali sme.

Naposledy som sa pozrela dnu do budovy cez sklo a zbadala na mne nejaký pohľad muža v šiltovke, mikine a okuliaroch.
Odvrátila som pohľad a pozerala na cestu.

V Londýne som sa ubytovala v hoteli v centre mesta a hneď zašla do skrášľovacieho salónu.
Nie nemám kartu rodičov a ani ich peniaze. Mám svoje peniaze.

Vlastním jednu drahú reštauráciu u nás na Slovensku. Je uprostred lesa na kopci s perfektným výhľadom. Bývajú tu svadby, oslavy, pohreby, promócie, pretože to je na úrovni.
Nemusím tam byť stále. Stačí ak budem v telefonickom kontakte s pracovníkmi a sem tam prídem za nimi na kontrolu.

Počas toho, ako mi lakovali moje nechty som telefonovala s prevádzkou a povedala im o situácii a zakázala vstup Robertovi a Kataríne.

Potom mi upravili vlasy ale ich výzor sa nezmenil. Napokon mi spravili ani neviem aké 4D/5D mihalnice a namaľovali. Strávila som tam asi 5 hodín. Napokon som išla do obchodov nakúpiť nejaké nové oblečenie.

Vracala som sa pešo cez park. Obzerala som sa po okolí a v tom momente som vedela, že Londýn nie je pre mňa.

Na jednej lavičke sedeli dva bezdomovci. Vyzerali slušne. Nie ako tí, čo im dáte peniaze a oni ich prepijú.