Chris F*king Evans [Dokončené]

3.

,,Pochádzaš z Bostonu?" Kráčali sme.

,,Nie ja pochádzam zo Slovenska." Pousmiala som sa.

,,Počuť na tvojom prízvuku niečo zvláštne. Ale nemám tušenia, kde sa Slovensko nachádza." Zasmiala sa,, čo ťa prinútilo odísť zo svojej krajiny?"

,,No vlastne dneska som mala mať svadbu." Pousmiala som sa ,,ale včera som našla ženícha s mojou najlepšou kamarátkou v sprche."

,,Preboha. To ma mrzí." Zostala v šoku.

,,Mňa nie. Aspoň som to zistila pred svadbou." Usmiala som sa,, jediné, čo ma mrzí, sú ako sa k tomu postavili rodičia. Viete. Mali s ním rozbehnuté nejaké plány. Po najnovšom stavbu hotela a keď som k ním prišla s kuframi, povedali, že musím odísť, pretože dnes majú stretnutie kvôli hotelu. A moja matka nezabudla dodať, že som s ním mala zostať." Pokrútila som hlavou.

,,To nemyslíš vážne!" Zhíkla ,,prečo sa tak zachovali?"

,,Moji rodičia sa nebrali kvôli láske ale kvôli peniazom. Obaja chcú mať stále viac a viac. Takže si vybrali peniaze a zisky namiesto dcéry." Vysvetlila som,, tak som odišla aj s kuframi a išla na letisko. Najbližší let bol do Londýna, tak som tam odišla. Chcela som, čo najskôr odísť. Strávila som tam jednu noc a pochopila som, že Londýn nie je pre mňa. Tak som znovu odišla na letisko a najbližší let bol sem. Do Bostonu." Usmiala som sa.

,,A čo práca?" Spýtala sa.

,,Som majiteľka luxusnej reštaurácií u nás. Postavila som si ju na nohy sama bez kohokoľvek pomoci. Takže sa tam budem musieť sem tam ukázať ale už tam nezostanem." Rozdávali sme papiere.

,, Taká mladá a úspešná? Pripomínaš mi moje deti." Povedala hrdo.

Ukázala mi papier s nejakým mužom v obleku. Neboli to papiere, čo sme rozdávali ale podpis karty.

,,Kto to je?" Spýtala som sa.

,,To je z filmu Captain America. Môj syn." Zdvihla obočie.

,,Aha, prepáč, ja filmy nepozerám. Takže ja nepoznám nikoho z tejto oblasti." Usmiala som sa.

,,Naozaj?" Zostala na mňa fascinovane pozerať.

,,Áno. Ja mám radšej klasiku." Zasmiala som sa.

,, Tak to si prvá." Úprimne sa usmiala.

,, Kedy sa toto vlastne začína?" Zmenila som tému.

,,Zajtra ráno. Bude to trvať tri dni. Samozrejme sa môžeš prísť zabaviť." Usmiala sa.

,,Prídem Vám pomôcť s organizáciou." Navrhla som ,,nemáte chuť na obed a kávu? Pozývam."

,,Také pozvanie sa neodmieta. Poznám jednu výbornú reštauráciu tu za rohom." Ukázala.

Prišli sme a usadili sa. V reštaurácií sme strávili asi dve hodiny. V spoločnosti Lisy som sa cítila príjemne. Bolo to také ako som si vždy predstavovala s mamou. Lisa svoje deti miluje. Rozprávala mi o nich s toľkým nadšením.

,,Možno zajtra sa mi podarí sem dostať aspoň jedno z mojich deti." Usmiala sa.

,,Som zvedavá. Okoľkej mám ráno prísť?" Spýtala som som sa.

,,Okolo 8? O 10 sa otvára." Odpovedala.

,,Budem tam." Objala som ju ,,pekný deň Vám želám."

,,Aj tebe. Dúfam, že už zajtra mi budeš tikať." Zachichotala a otočila sa k odchodu ,,ahoj."

,,A-ahoj." Pousmiala som sa a odišla do hotela.

Strávila som v hotely všetok čas čítaním knihy. Na druhý deň ráno som sa zobudila o 6:30 a dala si sprchu. Dala som si dlhú čiernu sukňu, ktorá bola z vrchu úzka a od kolien trochu voľnejšia. Navrch som si dala

Biele tielko, ktoré končilo pod prsiami a vlasy som si vypla do drdolu. Slnečné okuliare už boli na mojej tvári a na nohách som mala elegantné topánky.
Vyšla som z hotela a mierila do kaviarne na rannú kávu.

Vyšla som s kávou a prešla som cez cestu do parku. Kráčala som po chodníku a z ničoho nič sa predomnou zjavil kríženec boxera a skočil na mňa.
V prvej sekunde som sa zľakla ale psík ma začal oblizovať a bol hravý.

Káva mi odletela z ruky asi o meter ďalej a celá sa rozliala.
Ležala som na zemi, smiala sa a pritom ho hľadkala.

,,Také zlatíčko. Komu si ty ušiel?" Zvládla som sa posadiť ale pes sadol na mňa a spokojne sa nechával hladkať.

,,Ja ospravedlňujem sa. On mi ušiel. Nikdy to nerobieva. Neviem, čo to doňho vošlo." Ozval sa mužský hlas zamnou. Ten hlas som už niekde počula.

,,To nevadí. Je to taký šťastný maznáčik." Hladkala som ho.

,,Dodger, k nohe." Povedal prísne a pes smutne odišiel.

Nezmámy chlap mi pomohol vstať ,, mrzí ma to." Usmial sa a dal si dolu okuliare.

,,Oh to ste vy, z Londýna z toho výťahu." Usmiala som sa.

,,Áno, vravel som si, že ste mi nejaká povedomá." Usmial sa.
Modré oči mu vynikli.

,,Pustili vás do výťahu? Tí dvaja v tých oblekoch." Vyzvedala som.

Muž sa zchuti zasmial ,, áno vlastne áno. Pustili."

,,Takže to bolo osobné." Povedala som nahnevane ,,vedela som to."

,,Nie, nemyslím si, že-..." Začal.

,,Oh šššhh.." prerušila som ho. Nezastávajte sa ich." Zamračila som sa.
Muž sa znovu zasmial a pozrel na rozliatu, ešte teplú kávu.

,,Môžem Vám kúpiť novú?" Pozrel na mňa.

,,Oh, nemusíte si robiť starosti." Oprášila som si oblečenie.

,,Nie dlžím Vám tú kávu. Kvôli Dodgerovi ste o ňu prišla. Počkajte tu." Rozbehol sa smerom ku kaviarni a potom zastavil.

,,Mohli by ste mi postrážiť, Dodgera?" Ukázal na psa.

,,Samozrejme." Vzala som vodítko a sadla si na lavičku.