•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Trnuli mi chodidlá. Tupá bolesť sa niesla ramenami a prechádzala cez krk na zátylok hlavy. Stále som videla iba tmu, vnímala som, že som nažive, ale nebola som v bezvedomí. Nachádzala som sa niekde na rozhraní sna a vedomia.
Pomykala som zápästiami, aby som ucítila chladný kov, ktorý ich držal rozpažené a prilepené o betónový múr za mnou. Jeho chlad len viac ubližoval pomliaždeninám, ktoré som po ceste sem utrpela. Hlava ma príšerne pálila a na kľúčnej kosti ma niečo šteklilo.
Započula som šuchot, potom dupot a rázne kroky. Reťaze zarinčali a niekto v miestnosti niečo dvihol. O chvíľu na mne pristál prúd ľadovej vody, ktorá ma strhla z bdenia. Rozkašľala som sa a snažila sa udržať viečka otvorené. Obraz dostával kontúry. Podľa šerého svetla z faklí a nočnej oblohy som rozoznala priestor, kde ma držali.
Nebolo to väzenie. Šlo o niečo oveľa horšie.
Gestapa.
Mráz, ktorý si kradol každý môj nádych mohol byť pokojne z uvedomenia, v akej situácií som, ale rovnako ho mohol spôsobiť aj chlad prechádzajúci zo zamrežovaného okna. Pomyslenie, čo so mnou urobia mi dvíhalo žalúdok. Bledú tvár som obrátila do strany, zápästia som mala dotlčené od železných pút - pravdepodobne som sa pokúšala oslobodiť. Paže som mala rozpažené ako obeť, ktorú sa chystali upáliť.
Nohy na tom neboli inak, mierne rozkročené a zbavené obuvi sa zabárali do hliny podo mnou, ktorej mokrá textúra ma vydesila na smrť. Uvedomenie, že som medzi nohami zacítila vlhkosť mnou otriaslo. Vnútro ma však nebolelo, no aj tak som sa cítila viac ako ponížene.
Pomočená, dotlčená a krvavá, teraz aj s prímesou kvapkajúcej vody, som bola dokonalou handrou, ktorú mohol niekto opľuť a vytrieť s ňou podlahu. Zazrela som do rohu miestnosti, kde sa v plameni fakle, zastoknutej na stene v kovovej obruči, odrážal lesk zbroje a dýky, ktorú muž zvieral v dlaniach. Prezeral si ju s takým neskrývaným záujmom, až mi krv zaburcovala v žilách.
,,Konečne si sa prebrala princeznička, kráľ by nás dal všetkých popraviť, ak by sme ťa nepriviedli k životu predtým, ako ťa vypočuje."
Kráľ?
Otec?
V ústach panovalo sucho, pery som mala popraskané, netušila som, aký je deň, či je ešte stále ten večer, kedy ma uniesli. Ufúľaná látka šiat sa ani omylom nepodobala na ten honosný satén, ktorý mi daroval Galeus.
,,Pro-Prosím... vodu..." zvesená hlava mi len chvíľku dokázala držať úroveň tak, aby som k nim dovidela. Chrapľavý hlas mužov pobavil a moja požiadavka ich nútila odpľuť si k mojim nohám.
,,Dievčinka je smädná, čo poviete, chlapi? Dáme jej?" odporný tón, páchnuci po bravčovej pečienke a alkohole sa ku mne priblížil.
Úkosom tváre som pozornosť zamerala na kontúry väčšieho muža, ktorý si práve utieral mastné gamby. Naplo ma z jeho zjavu a i zo suchôt.
