•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Atrey sa mi ako správny džentlmen uklonil, bolo roztomilé pozorovať také malé dieťa so spôsobmi. Myslím, že niektoré z jeho obdivovateliek ma nepriamo zahrabávali pod zem. Chytila som mu obe malé rúčky a tancovala s ním v jemnej melódii hudby.
Píšťalka zvučala v dlhých intenzívnych tónoch, hladila ma po pokožke, dávala pocit voľnosti a harfa s jednoduchými bubnami dodávali okolitému svetu tajomno. Neskôr sa pridal hudobník na flaute, ktorá ma úplne odrovnala, nikdy by som nebola povedala, že hudba môže byť taká krásna. O jej magických účinkoch som sa presvedčila už pri rituáli dvojičiek, no teraz, keď ma k tomu pozoroval pár modrých očí, ktoré z diaľky pôsobili, akoby nad nimi hovel tieň, ma prevalcovala niekoľkonásobnými vlnami chvenia.
Všetky oči spočívali na deťoch a na mne. Kým ja s Atreyom sme si užívali vzájomnú spoločnosť ostatné deti, vrátane jeho sestričky, utvorili kruh spojenými rukami, vykopávali nohami a točili sa raz do jednej a potom do druhej strany.
Ktovieaká tanečníčka som nebola, no napĺňalo ma to úľavou a nadšením.
,,Smiem, chlapče?" pri tom hlase som stŕpla, nie však nadlho.
Idon si ma prevzal k sebe, chytil okolo drieku, ale neprekračoval povestnú hranicu. Nechcel nikoho nahnevať - Gladiusa, a riskovať, že sa oslava premení v bitku. Niekoľko tanečných krokov sme sa len tak presúvali z jednej strany na druhú, robili otočky a hojdali sa v tónoch. Mirtha na svoju príležitosť nenechala dlho čakať, prívetivo pristúpila k nám a požiadala ma o dovolenie.
Nebránila som jej, len nech si ho vezme, aspoň sa nebudem cítiť previnilo.
Prečo ale? Veď Gladius sám priznal, že Mirtha po ňom chcela niečo viac.
Ale odmietol.
No aj tak ma to poznanie škrelo medzi rebrami. Neviem, nejako sa mi nepáčila predstava, že raz...
,,Dnes ťa asi všetci vystriedame, princezná." Nestačila som sa vyslobodiť z toku myšlienok, pretože ma zrazu k sebe stiahol bledo vlasý chlapec a zeleňou v mäkkom výraze ma vykrúcal do rytmu.
,,To áno, nestačím sa nadýchnuť." Krátko som sa zasmiala.
,,No, tak to aby som ťa nevyčerpal priveľmi, pozerám, že brat čaká na svoju príležitosť." Obom nám zrak padol na Gladiusa, ktorý sa ležérne opieral chrbtom o operadlo, ľavú ruku mal vyloženú na stole a zvieral okraje pohára.
Pozoroval nás tak priamočiaro, že mi zatajilo dych. Bublala vo mne túžba.
,,Gladius tancuje?"
,,Viem, že na to nevyzerá, ale rozhodne nie je drevo."
