•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
Vyšiel von a zhlboka dýchal. Nevedel popísať to, čo sa pred malým okamihom odohralo. Dlane sa mu potili, no nie od nepríjemných pocitov, ba práve naopak. Od túžby, ktorá v ňom vzrástla. Nazdával sa, že pridlho zanedbával svoj sexuálny život, ale pravda bola, že naň nemal kedy myslieť.
Moje sny nepatria nikomu. Prekliata veta, ktorá ho zrazila na kolená a vyhodila z trónu neodolateľného vodcu, ktorému sa ženy priam hádzali k nohám. Ponúkali sa a to bolo presne ono – princezná si držala svoju hrdosť, hoci už raz bola naštrbená. Nebola ako ony, odolávala mu a on zasa jej. Zvádzali boj vášní, ktoré si odopierali rovnakou silou odhodlania nepokľaknúť pred nimi.
Prečo?
Obaja vedeli, čo je vo veci alebo ho Mensis skutočne nechcela? Netúžila po jeho dotykoch?
Za to on po jej tele áno. Chcel ju hýčkať. Uvedomil si to vtedy, keď ju od kráľa zachránili a celá jej pokožka bola pokrytá ranami a modrinami. V ten okamih sa v ňom tá pevná skala, majúca všetko pod kontrolou, rozpadla. Už raz ten pocit zažil. Esla. Žena, ktorú spolu s Idonom obdivovali i milovali, a ktorá si napokon vybrala jeho priateľa.
Nezažil jej smrť, nevidel jej bezvládne telo, no keď sa o jej smrti dozvedel krátko po opustení kráľovstva, spustili sa v ňom obranné emócie, ktorými sa chcel uchrániť pred ďalším zármutkom.
Pred rokmi
...štyri mesiace po opustení kráľovstva...
Gladius spolu so strýkom a zvyškom družiny merali cestu na Sever. Za kontinentom totiž vznikla ďalšia osada stúpencov, ktorí unikali pred kráľovým režimom. Gladiusa udivovalo, čo sa spustilo krátko po tom, ako spolu s bratmi utiekol a nechal rodičov napospas.
Vedel, že ich obeta priniesla ich životy, ale smútil za nimi denne. Bratia na tom neboli inak. Kým on so strýkom zháňali zásoby na Severe, v táborisku na Juhu velil prostredný brat Galeus. Staral sa o dvojičky, ktoré sa museli prispôsobiť životu vo vyhnanstve a rovnako tak museli dospieť čím skôr.
Les im poskytoval isté útočisko, ktoré mohli využiť pre svoju potrebu. Nový domov im dával nádej. Bohovia ich opustili a nebolo možné veriť niečomu ako je lepší zajtrajšok. Napriek tomu sa v istej oblasti lesa, kde založili svoje lesné malé kráľovstvo, sústreďovala všetka zvyšná energia svetla od samotnej Luny. Matky a Stvoriteľky. Poskytovala im ochranu, svetlo pred démonmi a tieňmi, a umožňovala im pestovať určité plodiny, najmä obilie, zemiaky, rajčiny či mrkvu, jablká a rôzne pokrmy, na ktoré bolo podnebie stavané.
Zlom a jediný problém nastával vtedy, keď nastal Deň Luny alebo Noc najjasnejšej noci, kedy mesiac v splne, uväznený v bielom šate, vstrebal takmer všetku energiu a žiaril ako slnko počas dňa. Bol to jav, ktorý tu ostal po zavraždení ženy, zodpovednej za vznik Natalisu. Nesnažili sa ho analyzovať, nepokúšali sa prísť na dôvody, pre ktoré sa to dialo. Vedeli iba to, že v tento jeden deň sa všetko svetlo a energia z lesa pohltia, a oni ostanú napospas.
