•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Rany na tele ma ťahali, no bolesť bola preč. Rovnako ako aj pálenie a malátnosť. Necítila som únavu, len mierne ochabnutie svalstva. Nevedela som, kde sa nachádzam ani ako dlho som bola mimo. Rukou som sa snažila nahmatať akýkoľvek predmet, no pod dlaňou sa rozprestieral iba hebký povrch z bavlny.
Vietor fúkal do okolitých stien, ktoré boli len plachtami upevnenými o drevené trámy. Nešlo však o obyčajné staré handry, vyzeralo to ako gobelíny. Farebné, v oranžovo-červených odtieňoch, podšitých zlatou niťou.
Piesok vpredu sa prudko rozprášil spolu s výdychom dlhého nosa s ostňom na konci.
Vitaj medzi živými, Mensis.
Hlava mi po jej ozvene zabrnela, no trvalo to iba chvíľku. Pokúsila som sa pohnúť, ale moc mi to nešlo.
Argenea, kde sme?
V Púštnom meste, v bezpečí, neboj sa. Konečne si sa zobudila.
Plné vedomie mi dovolilo trochu nadvihnúť tvár, aby som tak videla veľké modré oko, ktoré ma skrz ten malý priestranný otvor pozorovalo.
Bola si pri mne po celý čas?
Áno, strážila som ťa, tomu vodcovi príliš nedôverujem. Tvári sa ako nevinný psík, no páchne po problémoch.
Tlmene som sa zasmiala. Mužom neveríš všeobecne.
Neverím im len, ak ide o teba. Musíme byť obozretní, hoci Gladius by bol najradšej, ak by sme s Idonom jedli z rovnakého taniera.
Neodpovedala som jej, úsmev na perách bol to jediné, čo jej muselo stačiť. Zvláštny pocit prázdnoty sa prehnal hlavou, načo ruka zablúdila ku krku.
Kde mám prívesok? Nemám Adulár!
Panika bola na dosah. Určite som ho stratila, určite je preč. Ale aby sa niečo také cenné len tak stratilo?
Argenea povzdychla. Musel zmiznúť keď ťa uniesli.
No dopekla. Toto bolo zlé. Niekde v kútiku duše som však stále verila, že nie je celkom stratený a nájde sa. Premýšľať nad tým mi rozhodne nepomôže, nik iný ten kameň nemôže ovládať okrem mňa. Patrí mne, bude to v poriadku.
Šum a vrava v okolí ma dali do strehu, náhlivé kroky sa priblížili a spoza ľavého rohu sa ku mne prihnala Kahlia i sám Gladius.
,,Mensis, ako ti je?" pohladila mi čelo, no pri registrácií veliteľovej blízkosti sa vo mne vzbúrila krv.
,,Lepšie. Len sa neviem posadiť, ako dlho som spala?"
,,Pár dní. Ale už sme v bezpečí, nebojte sa, Pani moja." Sotva dopovedal vetu jeho láskavý dotyk som striasla.
