•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Žilami kolovala potupa. V srdci sa rodila nenávisť. Gladius, stále prekvapený tým, čo Mensis pred chvíľou vyriekla, stál chrbtom k nej a čakal, kým si vezme svoje veci a on tak bude môcť odísť, aby sa v pokoji prezliekla. Počul síce pohyb za svojimi silnými ramenami, no to, čo prišlo neskôr, nečakal ani jeden z nich.
Princezná, dovtedy zarmútená jeho odmietnutím, odrazu precitla - v nekontrolovateľnom manévri, s hlasným zakliatím v starom jazyku, ktorý nevychádzal z jej čistého srdca. Aj na to Dax prišiel vo chvíli, kedy ho strhla za plecia a v útoku na jeho líce jej zastavil zápästie vo vzduchu. Niečo bolo zle.
Kurevsky sa niečo posralo.
Nenechaj sa zastaviť, princezná. Ty tu rozhoduješ o tom, kto ti bude slúžiť.
Duša sa jej chvela v ostrí ľadového dychu, jej druhá časť uhýbala pred spaľujúcim stiskom zovretia, no druhá odvážne čelila veliteľovi pred ňou. Poháňal ju des z nočných môr a ona nevedela, čo si s ním počať.
,,Toto už nikdy viac neskúšaj!" zasyčal Gladius nepriateľsky a špičkou nosa ho delilo len pár milimetrov od toho, aby sa dotkol princezninho líca.
Nenechaj sa zastrašiť. Je to muž. A ty mužov nenávidíš.
Stony a krik jej okupovali bojujúcu myseľ a srdce, divoko bijúce, sa uväznilo v putách bolesti. Posmievali sa jej! Ako mohli?
Bola žena! Nemali právo sa k nej správať ako ku zveri!
,,Mørket vil herske der månens," jej hlas nebol tým, aký veliteľ poznal. Od hrôzy mu zbeleli spánky i líca, ktoré doteraz zaplavoval hnev, ,,lys slutter og solens lys begynner!" a len čo vyriekla posledné slovo brušká prstov jej zahoreli.
Temnota bude vládnuť tam, kde končí svit mesiaca a začína svit slnka.
Plamene sa zjavili ako iskry, neskôr pretavili do horiacich lúmenov, ktoré sa jej vznášali nad nechtami, no neublížili jej. Niečo v jej vnútri ju však mučilo zaživa, pretože len čo Gladius povolil zovretie od zdesenia, jej krik a hlasný plač ho prinútili zakročiť.
Mensis si držala spánky, mávala horiacimi prstami a kričala zvláštne frázy, ktoré on nepoznal. Pretože neboli z tohto sveta, ich moc siahala do takých priepastí, kde vládne večná hrôza a strach. Také niečo ľudia spoznali až s príchodom vojen. A presne to sa snažilo prežiť v tom najcennejšom čo teraz mali.
,,Mensis!" schmatol ju od chrbta, keď sa začala metať, pevným úchopom ju zovrel v náručí a nebojácnym postojom sa pokúšal o jej utíšenie. ,,Mensis, no tak! Som tu, som to ja! Som pri tebe!"
,,Už dooosť!" zaúpela stonavo, tá bezbrannosť Gladiusovi stisla srdce. Zápästiami vpredu držal jej predlaktia, no jedným pohybom sa Mensis prekrútila a popálilo ho na hánkach.
Odsotil ju - inštinktívne a nie náročky, zrakom okamžite skončil v mieste, ktoré ho pálilo, kým princezná sa schúlila do kúta a strapaté vlasy si uhladzovala dlaňami. Oheň jej neublížil, no jemu áno.
