•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
,,Netvrdil si, že dostať sa dnu je samovražda?"
Idon sa poľahky zasmial, zľahčoval situáciu aj moje slová, ale tu nebolo nič na smiech. Myslela som to vážne, pred niekoľkými týždňami by ma nechal za tú naivitu nosiť veniec hanby a teraz?
,,Tvrdil, ale prehodnotil som svoje slová."
,,Prečo?" prižmúrila som oči, niečo tu nesedelo.
,,Tvrdila si niekedy niečo, o čom si bola presvedčená, ale nakoniec sa ukázalo, že to tak nemusí byť? Uvedomujem si, čo som tvrdil na začiatku, spochybňoval som ťa, prišlo mi šialené, aby žena mala takéto nápady a ešte v mojom rajóne. Ibaže to dávalo zmysel a jediná možnosť ako môžeme vyhrať sú spojenci. Bude to síce ťažké a nebezpečné, ale mohlo by sa nám to podariť."
,,Ako? Aký máš plán?"
Idon si prehrabol vlasy, už viac nemal ten neistý výraz. Bol presvedčený o svojich plánoch. Nepozdávalo sa mi však prečo tak odrazu. Hoci sám povedal - človek svoje názory mení.
Čo ak je to ale nejaký bluf?
Dokázal by zradiť Gladiusa?
Neupodozrievaj všetkých, Mensis!
,,Najdôležitejší bude ten mesačný kameň. Podľa Glada si ním dokázala ľudu na juhu ukázať svoje poslanie, dala si im nádej. Mohlo by to zabrať, nasledovali by ťa. Tá horšia časť je Patrón. Preštudovali sme spisy, ktoré máme, ale nič sme o ňom nenašli. Nikde nie je ani len zmienka, už si začínam myslieť, že neexistuje."
Idon znel sklamane, unavene, ale nebolo to to jediné, čo ho bude trápiť. Pravdepodobne mu pridám na plecia ďalší balvan a nie som si istá, ako bude reagovať. Bolo načase ísť s pravdou von.
,,Idon, myslím, že máme dva problémy."
,,Ako to?" trhol ku mne zrak a premeriaval si ma s otázkou v očiach. Náhle odtiahnutie a pootvorené ústa mi nahovárali, že mu to došlo.
,,Stratila som ho. V tú noc, keď ma uniesli. Nemám ten kameň, Idon."
Teraz sa jeho výraz menil na šokovaný, rozlievala sa ním láva, brodiaca sa cez ostré úbočie nosa až k rozhraniu pier. Bezradne si pošúchal tvár a zapozeral sa na mňa. Nie s výčitkami, ale skôr zničene.
,,Tak to je potom koniec." Hlesol.
,,Možno by nás nenasledovali ani tak. Niekedy je ťažké prinútiť ľudí, aby spolupracovali." Tentoraz neistota uväznila mňa a bola rozhodnutá nejaký čas zotrvať.
,,Nejde o to, Mensis. Adulár bol dedičstvo Luny, ktoré si oslobodila. Preniesol na teba všetku moc a on sám predstavuje vykúpenie pre padlých. Má ďaleko vyššiu moc, ako si myslíš. Luna doň vložila celú svoju mágiu a ukryla ho pod rúškom záhady vo vodopáde, ktorý sa objaví až vtedy, keď príde vyvolená. Iba ty si ho odtiaľ mohla dostať. Narodila si sa v deň Luny, nikdy ti to neprišlo zvláštne? Prečo práve v ten deň?"
