•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
,,Chutí ti večera, Mensis?"
,,Áno, je dobrá." Odvetila som milo a vidličkou si napichovala ďalšie sústo hovädziny, ktoré sa na tanieri delilo o miesto so šošovicou a zeleninou.
Skutočnosť, že sme tu boli iba my dvaja mi nijako neprekážala, no vo vnútri som naďalej ostávala ostražitá. Vnútorné pocity sa buď nedali skrývať alebo bol Idon taký dobrý čitateľ, že ich zo mňa automaticky vycítil. Držal si odstup, prirodzene, no nepokúšal sa ma ľutovať. Ani by som mu to neradila, ľútosť je posledná v rebríčku emócií, ktoré by som teraz chcela vnímať.
,,Premýšľala si už nad tým, čo budete robiť ďalej?"
Pravdupovediac premýšľala. Žiaden človek, ani ten najmocnejší na svete, nemôže uspieť bez nasledovníkov. Tých ja nemám priveľa a nemám ani záruku, že tí Idonovi pôjdu po mojich stopách. Potrebovali sme viac.
Logla som dúšok jahodového vína a stroho prikývla. ,,Potrebujeme viac ľudí." Idon sa vystrel, s dlaňami položenými na stole a upriameným nečitateľným výrazom ma sledoval. ,,Chcem kráľovu armádu Slnka."
Sústo mu takmer zabehlo, keď mu mozog vstrebal to, čo som práve povedala. Vygúľanými očami niekoľkokrát zamrkal a o niečo neskôr sa tlmene zasmial.
,,Toto je snáď vtip, však?"
,,Zdá sa ti, že vtipkujem?" nadvihla som obočie. Závoj mesačného svitu mi spočíval na odhalených pleciach.
Idonov trup sa nahol viac dopredu, v očiach sa mu mihala len neopakovateľná tvrdosť a bezočivosť.
,,To, čo žiadaš je nemožné."
,,Možno je to nemožné, ale nie nesplniteľné."
,,Mensis, kráľovi vojaci nasledujú iba kráľa. Generáli sú jeho verní psy, nemáš ich ako presvedčiť, aby prešli na tvoju stranu a po ďalšie - vojsť za hradby je šialenstvo. Nikomu sa nepodarilo preniknúť za ne, obrana je posilnená."
,,Ty si odtiaľ ale utiekol."
,,Áno, keď ešte neexistovali stovky ďalších vzbúrencov, ktorí tiahli proti kráľovmu režimu. Teraz je všetko iné a zlo rastie, dostať sa dnu je istá smrť."
Premerala som si svojho spoločníka. Dvihla som bradu a belasými očami spočívala na jeho nose a očiach. Znervóznel, jeho sivá farba dúhoviek sa zaligotala pochybnosťami vlastných slov.
,,Už kedysi nám vraveli, že čistá smrť sa skrýva za hranicami Kraja. A pozri, predsa sme tu, živí a jednotnejší než kedykoľvek predtým. Ty dobre vieš, že je to dobrý plán, bojíš sa ale strát, čo chápem. Som na tom rovnako. Oni ale nemajú draka."
,,Myslíš, že dračica ti pomôže so získaním priazne armády? Bez urážky, pani moja, ale armáda poslúcha iba toho, kto nosí korunu. Koruna je moc, nie mágia, ani drak či sila. Koruna všetkým velí." Namietol, bolo ťažké s ním pohnúť, no ja som sa odmietala vzdať bez boja.
