•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
,,Bol to prsteň mojej mamy. Pri úteku mi ho dala, aby som ho opatroval do blízkeho stretnutia s tou, ktorú budem chcieť nazvať svojou ženou. V ten čas som tomu ako malý chlapec nerozumel, ale teraz už áno. Prijmi ho." Vzal ho medzi palec a ukazovák a hoci to bol prenádherný šperk nemohla som to prijať.
,,Nehnevaj sa, je krásny, ale to nemôžem. Je to pamiatka po tvojej mame."
,,Práve preto budem rád, ak ho budeš nosiť ty. Nie ako záväzok, ale pre radosť. Dlho som ho opatroval, dlho bol skrývaný, no myslím, že je načase, aby uzrel svetlo sveta. Chcem, aby si ho nosila, Mensis. Tebe jedinej som už... už dlho chcel... no... dopekla," hlesol stratene, chytil si zátylok a zahanbene sklopil zrak.
Dospelý muž s horiacimi lícami. Ak by som to niekomu povedala, nikdy by mi to neveril. Gladius na prvý pohľad pôsobil sebaisto ako nikto iný, koho som poznala. Teraz tu postával so zahanbením v tvári.
,,To je v poriadku, ja rozumiem. Ale páči sa mi tvoja zahanbenosť. Je roztomilá."
Zatlačil ma vzad a prisal ústa na moje. ,,Občas mám také skraty a najmä pri tebe."
Bozkával ma a bozkával, nechala som sa unášať jeho perami a úchopom okolo môjho zátylku, no len čo som v agónií otvorila oči svit mesačnej žiary mi ukradol pozornosť. Ba ani nie tak biely jas, ako miesto, kam jeho púť siahala v nejasných prúdoch.
Dračí vrch.
Mala som dojem, akoby sa mi zrak stonásobne zlepšil, zaostrený vnímal vrcholky ostrej hory, opradenej strmými výšľapmi a pustými kríkmi. Videla som ako sa paže Luny ovíjajú okolo jeho vrcholku, tancovali tam s čírou gráciou a radosťou, pretože tam patrili.
Ale prečo?
Čo sa to dialo?
Znamenie Luny.
,,Čo sa deje, princezná?" neuvedomila som si, ako som celá zmeravela, nebolo však v mojom záujme zazdielať svoje dojmy Gladiusovi.
,,Stratila som sa vo svojej hlave."
Hánkami mi jemne skĺzol po spánku a líci. ,,Kvôli čomu?"
Očami bol tak blízko, že ma mihalnicami takmer šteklil na pleti. Moje vnútro z neho šalelo. Besnelo za každým bozkom čoraz viac a reťaze povoľovali s každým dotykom.
,,Naše prvé stretnutie nebolo práve najsvetlejšie, nikdy sme... neprejavovali náznaky náklonnosti jeden k druhému. Teraz ma držíš v náruči, bozkávaš tak skúsene, že moja neskúsenosť ma núti len potichu čakať a učiť sa."
,,Máš strach z prvého milovania?" nebabral sa so slovami, nemyslel to zle, ibaže bol taký odjakživa - priamy a k veci.
Líca mi zahoreli, zrak upadol k mojim zápästiam, ktoré som si začala nervózne otierať. Ukazovák oprel o moju bradu, urobil pohyb a mal ma v moci.
