•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Nebola som nervózna. Aspoň som si to chcela nahovoriť.
Vôbec som nestála o oslavu, nebolo vhodné zabávať sa, keď sme čelili problémom a nemali ani len poriadny plán či prostriedky na to, aby sme voči nim mohli konečne vyraziť. Ibaže ľudia potrebovali zabudnúť. Potrebovali aspoň na chvíľu uvoľniť svoje mysle spod ťarchy neistôt.
Hľadela som na seba do zrkadla, odetá vo svojich typických modrých šatách, ktoré mi odhaľovali ramená a kľúčne kosti na dekolte. Po nariasenej látke, ktorá lemovala ramená a bola tmavšej modrej, sa tiahli drobné odlesky, pripomínajúce hviezdy. Rovnaký symbolizmus bol všitý aj v páse.
Zvyšok šiat mal farbu mojich chladných očí, dokonale mi pasovali. Akurát som nezapadala medzi ostatných, ktorí takúto honosnosť na sebe azda ešte ani nemali. Cítila som sa previnilo. Nemala by som si ich dávať.
Odmietnuť ale dar od Idona by nebolo úplne dôstojné, vzhľadom na to, ako krásne nás prijal medzi svojich, ktorých už beztak bolo priveľa hladných. Ako som sledovala svoj odraz v zrkadle, zrakom hladila tíško sa jagajúci Adulár na krku, vedľa mojej tváre sa zjavila iná.
Prvotný des ma sprevádzal len chvíľočku. Orieškové oči a prívetivý úsmev som okamžite spoznala. Srdcom prešla tieseň. Bolela ma Galeusova strata. Bol jediný, ktorý ma do lesnej ríše prijal s čistým svedomím. Gladius si držal autoritu, Varya napokon zradila. Nesmiem zabudnúť na Kahliu, ktorá sa ma ujala takisto v dobrom.
Tak veľmi by som si želala, aby tu Galeus bol. Aby sa radoval s nami. Ak by to tak však bolo neboli by sme tu. Neprišli by sme na to, že máme medzi sebou zradcu a ja by som neobjavila to, čo som cítila pri Gladiusovi posledné týždne. Každým dňom to silnelo, nedokázala som to pripísať jasným citom, no ani len čistej túžbe.
Straty sú nevyhnutné, ak chce človek napredovať.
Táto obeta však bola privysoká.
,,Mensis, si pripravená?" obraz Galeusa zmizol spolu s hlasom, prichádzajúcim od dverí.
Otočila som sa na Kahliu a posnažila sa o úsmev. Vstala som a ona ku mne podišla.
,,Pristanú ti." Riekla vľúdne. ,,Ale prečo sa takto tváriš? Je to tvoj deň, drahá." Nadvihla mi bradu, svojou výškou mi bola sotva po nos. Žiaľ, oslavy nebývajú vždy radostné.
,,Táto oslava bol Galeusov nápad. Povedal mi, že moje narodeniny sa musia osláviť, pretože mám teraz novú rodinu. Škoda len, že sa toho nedožil." Sklopila som zrak k zemi a potláčala slzy, ktoré sa mi drali na povrch.
,,Oh, dieťa." Kahliino objatie prišlo odrazu, na moment som stŕpla, v žalúdku ma niečo koplo a hrudníkom previal závan nepríjemného pocitu. Napriek tomu som jej objatie opätovala. ,,Galeus je vždy s nami, Mensis. Tu." Dlaň si priložila na srdce, to ma zarmútilo ešte viac.
Nosila som ho v srdci, viem, že áno. Aj Nyxa. Ale napriek tomu som si dovolila pocítiť šťastie po boku jeho brata. Nebolo pokrytecké túliť sa v objatí človeka, ktorý jeho stratou trpel rovnako? Spájalo nás isté puto a to sme teraz s Gladiusom uzavreli len medzi sebou. Jednoducho, pretože sme ostali sami.
