•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Dva dni. Boli sme na ceste dva dni. Putovali sme na sever, za Kontinent. Gladius sa nazdával, že tam nájdeme útočisko. Dúfala som v jeho slová a verila, že jeho priateľ nás skutočne príjme medzi svojich.
Stmievalo sa, ľudia boli vyčerpaní a my sme si opäť rozložili táborisko na bezpečnejšom mieste uprostred húštiny, neďaleko Striebornej rieky. Držali sme sa pozdĺž jej koryta, pretože voda bola pre našu zdĺhavú cestu potrebná azda najviac. Opustili sme náš domov, opustili sme vlastný kraj.
Ja som ho opustila.
Pri toľkých bôľoch mi ani len nedošlo na um, že Gladius patril do Kraja Žeravého slnka a teraz sa tam znova vracia. Ide domov. Utiekol odtiaľ spolu s bratmi, aby ich zachránil, a dnes už druhý súmrak meriame púť do slnkom spaľujúcej krajiny. Z rozprávania tunajších starších som sa dozvedela, že tak, ako boli noci nádherné a jasné v Kraji Modrého polmesiaca, tak prekrásne boli dni v jeho blízkom príbuznom.
Kontrasty dvoch odlišných elementov, stvárňujúcich dávny mier, ktorý sa rozbil, boli jedinečné. Nešťastie upadlo na odveké kopce ako plášť zahalenej smrti, podlo sa usmievajúcej nad chradnúcimi ľudskými bytosťami. Temnota si na ne brúsila zuby príliš dlho, pretože ako jediné boli tými, ktorých bolo ľahké lapiť. Mali sme veľmi malé hranice medzi dobrom a zlom, pokušenie si nás ovíjalo okolo seba a mnohých z nás to stálo vlastné životy.
Všetko sa zdalo byť stratené, keď sily svetla padli. Trvalo roky, kým sa éra obnovila a na svet prišla tá, ktorá to všetko mala zvrátiť.
Ja.
Mensis z trónu kryštálových hviezd. Mensis z Kraja, kde mesiac žiari ďaleko jasnejšie, než kdekoľvek inde. Kde hviezdy ukladajú malé deti na podstielky a bozkávajú ich ligotavým mihotom, ktorý sa ako závoj bieleho cukru víri vo vzduchu.
Som Mensis, dcéra Modrého kráľa a Bielej kráľovnej, ktorí ma priviedli na svet. Len čo som dovŕšila osemnásť rokov musela som podstúpiť skúšku - rituál mágie, ktorá mala obnoviť štíty okolo hradieb a chrániť nás tak pred temnotou. Zlyhala som, pretože moje poslanie tkvelo v niečom inom.
Luna ma po jej vyslobodení obdarila hodnosťou Patrónky svetla, ktorá má moc disponovať svetlou mágiou a chrániť ju. Mám na starosti aj to najmenšie zrnko prachu, v ktorom by bol záblesk dobra. Ja jediná môžem ľudí vyslobodiť z tyranie kráľov a pomôcť im nadobudnúť dlho očakávanú harmóniu.
Aby sa to však stalo musím nájsť Patróna, ktorý toto bremeno bude zdieľať so mnou. Ani Luna nevládla sama, po jej boku bol jej brat Solidey, s ktorým si moc rozdelili na polovicu. Pán Slnečného kráľovstva, čo znamená, že Patrón musí byť ukrytý niekde na severe. A ja ho musím nájsť. Za každú cenu. Za život Galeusa, ktorý sa obetoval. Za životy všetkých, ktorí padli pod kráľovým príkazom.
,,Dajte si, pani moja." Oslovila ma Kahlia nežne, podávajúc mi krčah s vodou. Dva malé drevené vozy, ktoré boli ťahané malými oslami, boli po okraj naplnené zásobami. Tie sa však rýchlo míňali a nás bolo príliš veľa, aby sme ostali nepovšimnutí.
