•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
Slnko bolo vysoko nad obzorom, rozpaľovalo ílnaté múry príbytkov i okolitých pásov, pripomínajúcich hradby, keď Mensis ešte stále odpočívala v rovnakom stave, v akom ju z Pustatiny odniesli. Gladius bol stále nepokojný, no Kahlia a neskôr aj miestni liečitelia ho utvrdili v tom, že je z najhoršieho vonku. Nechcel tomu veriť, nevedel sa zbaviť pocitu, že jeho Pani nie je vyliečená.
Tí bastardi jej vzali nevinnosť, ako by mohla byť z najhoršieho vonku, keď to zlé ju ešte len čakalo?
Precitnutie.
Plachta na drevených koloch sa vlnila vo vetre, steny z utkanej látky zabraňovali prašnému prostrediu, aby svoju pôdu vniesol dnu. Len predná stena bola odokrytá a práve ňou prechádzal vyšší muž so svetlou bradou.
Voľná košeľa na ňom visela, no na ramenách a hrudi sedela na mieru. So záujmom pristúpil ku bavlneným povliečkam, na ktorých ležala nehybná žena, a zrakom po nej kĺzal ako po prízraku. Rezné poranenia mala zapálené, čo bolo dobrým znamením. Liečila sa, možno jej ostanú jazvy, ale dôležité bolo, že žije.
Mužova dlaň sa natiahla po jej zápästí, načo spoza rohu zaznel tlmený zvuk bručania, oznamujúci výstrahu. Argenea ležiaca za prechodným príbytkom obkolesovala celú jeho šírku a hlavou nazerala dnu. Zúženými očami pozorovala ako sa muž sťahuje a dáva dlane pred seba. Nebol hrozbou a ona to vedela, ale i tak mu nedôverovala. Prirodzene, pretože ochraňovala svoju princeznú.
,,To je v poriadku, Argenea, Idon je náš priateľ." Priplietol sa jej do cesty veliteľ.
Vycerila zuby na znak nesúhlasu, no svoje domnienky si nechala pre seba. Kým bol pri Mensis Gladius bola pokojná. A to si myslela, že si ho nikdy neobľúbi.
Možno ním je, ale aj tak mu neverím.
Gladius sa uškrnul, no Idon sa mračil. Dlhšie pramene pieskových vlasov si dlaňami uhladil a keď hlava dračice zmizla za rohom predsa len sa dotkol princezninho zápästia. Akoby sa chcel uistiť, že ešte dýcha.
,,Vraj potrvá, kým sa preberie, musí načerpať sily." Pristúpil k nemu Gladius, ruky mal založené na hrudníku.
Tiež pozoroval ten spiaci poklad, ktorého modriny ho bodali do živého. Ťažko sa mu pozeralo na výsledok, ktorý on sám dopustil.
,,Ak je vyvolená dostane sa z toho. Mágia ju ochráni." Preniesol nezaujato veliteľov priateľ.
Pohľady sa im stretli - dvaja vodcovia, v dvoch odlišných svetoch.
,,Ešte som sa ti nestihol poďakovať za to, že si nás sem prijal."
,,Na priateľov nezabúdam, obzvlášť, keď majú niečo, čo nás všetkých môže zachrániť." Na sekundu nazrel ponad plece k bledej tvári, olemovanej bielymi vlasmi.
Jeho výraz sa veliteľovi nepáčil, príliš na ňu zízal. Akoby ho tešila tragédia, ktorá sa udiala.
,,Mensis je princeznou kráľa Modrého polmesiaca. Lunou bola vyvolená na Patrónku svetla."
