•𝑭𝒂𝒏𝒕𝒂𝒔𝒚•
« druhý diel série ÚSVIT »
Vyvolená zmeniť svet už bola objavená. Precitla. Iba ona môže zabezpečiť trvalý mier po celom Natalise. Zvolená samotnou Lunou na Patrónku svetla sa mladučká Mensis pretĺka strasťami nevyspytateľného osud...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
O tigrích jazdcoch kolovali rôzne legendy a povesti. Nikto presne nevie, odkiaľ sa tu vzali, nikto netušil čím v skutočnosti boli. Mnohí si ich predstavovali ako vysokých statných mužov s hlavami tigrích šeliem a mohutnými labami, slúžiacimi ako ruky.
Napol muži a napol šelmy.
Iní zasa naslúchali víchrom prúdiacim z ostrého vrchu, ktoré sa premávali pomedzi príbytky a úbočia. V zhorenisku pustatiny a piesku vytvárali vysoké i menšie duny, kopce a len výnimočne oázy.
Vôbec prvá a najstaršia legenda niesla názov Prekliatie Torgoin. Dospelí si vymýšľali príbehy, ktorými strašili malé deti počas schôdzí u ohňa. Verili tak, že deti budú zvedavé, ostražité i odvážne. Desiatky z nich sa ešte pri prvých slovách rozpŕchli do postelí, kde ich rodičia utešovali vľúdnym slovami, prevažne dievčatá. Tým, ktorí však ostali, boli odkryté tajomstvá najstaršej legendy, v ktorej padla prvá zmienka o tigrích mužoch.
Dnes už nežije nikto, kto by vám podobné mýty vyrozprával. Nuž, bolo to ešte na počiatku. Podľa povesti žil v púšti mladý pútnik, ktorého na Zem zoslali Bohovia. Bol vraj prvým človekom, ktorému sa Luna rozhodla dať šancu v novom svete. Slúžil ako taký jej malý experiment, ktorým by zavrhla alebo otvorila novú éru ľudstva.
Torgoin bol samotár, pretože nemal na výber. Bohovia testovali jeho húževnatosť a schopnosť vziať si to, čo mu život ponúka. Túlal sa púšťou a z toho, čo vedel alebo zistil si postupne získaval náklonnosť Bohov. Spočiatku nevinný mládenec, žijúci z hmyzu, suchých plodín, sa neskôr dostal na miesto, ktoré vo svete, ktorý ho obkolesoval len horúčavou a pieskom, bolo nevídané.
V jej útrobách pramenila čistá voda, ktorá by jeho smäd zažehnala do sýtosti. Okolo neho sa ťahali stromčeky a krovy, niektoré už s vyrastenými plodmi. Akoby sa ocitol v inej krajine. Ibaže túžba, ktorou jeho srdce rozkvitlo ho pokúšala. Nebol jediný, kto mal záujem zotrvať v tomto raji.
Ovlažil svoje ústa vo vode, obzeral si vlastný odraz čistej pleti, odrážajúcej sa na hladine jazierka, kým Solidey zastával stráž na bezoblačnej oblohe. Mohol by tu ostať, ak by chcel, mal by tu všetko, čo by k životu potreboval. Nebyť toho, že...
Torgoin, krčiaci sa nad hladinou vody stratil rovnováhu, keď sa spod nej vyrútilo dlhé telo a hlasným sykotom zaútočilo po jeho ruke. Bičovec ohnivý bol had s červeným pruhom pozdĺž tela. Zvyšok jeho hadej kože zdobili ohnivé šupiny a špicatá hlava s tesákmi. Chránil si oázu, v ktorej dokázal žiť podľa svojho gusta. Istým zmyslom bol jej pánom a návštevy nemal v obľube. Tenkým chvostom dokázal kmitať tak silno, že pri akomkoľvek nebezpečenstve to vyzeralo akoby skákal, pričom jeho chvost vydával zvuky podobné plesknutiu bičom.
Jeho jed bol smrteľný a čeľuste ostré. Veľkosťou sa rovnal mužskému predlaktiu, no nie vždy je to veľkosť, ktorá môže byť voči súperovi kľúčová. Torgoin dovtedy nepoznal nebezpečenstvo, ak nerátal neľútostné počasie, inštinkt mu ale velil brániť sa. Uhýbal sa pred útočiacim plazom, po ruke nemal nič, čím by mu mohol ublížiť. Väznený v nevinnosti sa nazdával, že by sa o tento raj mohli podeliť.
