5. Diablova krv: Vražedný orgazmus [Dokončené]

6. Kai a Dea

Raven

Pred 1400 rokmi...

Prešiel rok od môjho príchodu do pekla. Ležala som v posteli. S Asmodeom sme sexovali skoro neustále a všade. Nahá som sa pomaly postavila z postele po divokom sexe a namierila do skrini.

,,Nechápem prečo mám ísť naspäť na zem." Zamrnčala som a obliekla si šaty.

,,Musíš sa pomstiť a trochu potrápiť ľudí, diablik." Postavil sa a namieril ku mne ,,sem tam ťa navštívim a trošku sa spolu pohráme. Čo povieš?" Pohladil ma po líci.

,,Platí." Šibalsky som sa usmiala.

Asmodeus bol skvelí učiteľ. Vždy bol pozorný, milý a rozmaznával ma. Dal mi bozk na čelo a lusknutím prstov ma premiestnil do dediny.

Bola tmavá noc. Ako prvé som išla k domu, kde som kedysi bývala. Pozrela som cez okno a videla mojich rodičov a mladšiu sestru ako sedia v kuchyni za stolom a v tichosti jedia.

Byť démonom, znamenalo, koniec minulého života. Lucifer, teda otec ma poslal pomstiť sa tým dvom chlapom, ktorý mi ublížili, porozprávať sa s mamou ale potom musím odísť.

Podišla som ku krčme a videla tam oboch. Ten zarastený chlap spal s hlavou na stole. Hypnotizovala som jeho postavu a do sna mu vložila erotický sen somnou. O pár sekúnd nato sa zobudil a bežal von. Vedľa kŕčmi bola úzka tmavá ulička, v ktorej som stála a čakala.

'Poď. Poď sem. Čakám ťa tu.' Zvodne som mu vravela v hlave. Úplne som mu opantala zmysly a on išiel do uličky.

Keď ma zbadal, v nohaviach sa mu objavila hrča a skôr ako zareagoval, sedel na zemi opretý o budovu so stiahnutými nohavicami pod kolená.

Obkročmo som si sadla k nemu ,,pamätáš si ma?" Zašepkala som.

Namierila som jeho penis priamo do mojej vagíny a drzo si naň sadla.

Muž vzdychol ,,Nie."

,,To dievča, v lese. Znásilnili ste ju pred rokom." Zavrčala som.

Muž zamrzol a s obrovským strachom na mňa pozrel. Moje modré oči sa rozžiarili a začala som z neho brať energiu. Vlnila som sa na ňom a keď som pocítila tú nahromadenú energiu, vysala som z neho život ešte skôr ako sa spravil.

Postavila som sa a jeho telo premenilo na popol. O pár minút prišiel jeho kamarát a tomu aom spravila presne to isté.

Vrátila som sa k domu, kde bývala moja rodina a čakala, kým moja mama pôjde von. Chodila von každý večer pozerať na hviezdy.

Vyšla z domu tak ako vždy a zamierila na záhradku. Ľahla si do trávy a uvoľnila sa. Začala som kráčať k nej a zastavila kúsok pred ňou.

,,Ahoj, matka." Povedala som vážne.

Mama vyskočila na nohy a vystrašene pozerala na svoju dcéru, ktorá mala byť mŕtva.

,,Lilith. Ako?" Vzdychla.

,,Nikdy si mi nepovedala, že mám diabolskú krv. Prečo si mi nepovedala, kto je môj pravý otec?" Spýtala som sa.

Strach v jej očiach bol obrovský ,,nebolo to podstatné."

,,Rovnako ako nebolo podstatné to, kým si v skutočnosti ty? Vie to otec? Plánuješ ho zabiť rovnako ako tých predtým?" Pýtala som sa.

,,Neviem o čom hovoríš." Zťažka preglgla.

,,Zapieraš svoj starý život? Hanbíš sa zato ako si zabíjala mužov?" Hovorila som provokačne.

,,Mlč, Lilith!! Nech ťa nikto nepočuje." Šepla.

,,Hľadala si ma vôbec? Keď som zmizla?" Pristúpila som k nej ,,vedela si, že ma dobili na smrť a potom znásilnili?"

,,Kto?" Spýtala sa.

,,Tí dvaja alkoholici, čo majú na svedomí už viac zmiznutých dievčat." Odpovedala som.

,,Pozri, Lilith, mala by si odísť. Nechcem sa znovu sťahovať a vidím ti na očiach ako moc si sa zmenila. Nemyslím si, že tam niekde je moje dievčatko." Šepla a obzrela sa k domu.

Zasmiala som sa ,,vlastná matka, ktorá spravila horšie veci, sa hanbí za svoju dcéru. Nie je to irónia?" Naklonila som sa k jej uchu ,,neplánovala som tu zostať ale vrátim sa. Vrátim sa na tvoj pohreb a potom, ťa navštívim aj v pekle, kde budeš potrestaná zato, že si sa ma vzdala." Premiestnila som sa preč a nechala ju tam vystrašenú stáť.

Nasledoval nový život.

O 720 rokov neskôr, som stretla Kainitu. Kainita je démon bolesti. Jej prezívka bola Kai. Živí sa bolesťou ludí. Je úplne jedno, či to je fyzická bolesť alebo psychická. Kainita mala dlhé ryšavé vlasy. Jej pokožka bola úplne bledá a telo mala chudunké. V nose a v ústach mala piersingy.

O 584 rokov sme stretli na našej dovolenke Deara Démona smútku. Jej prezívka je Dea.
Živí sa smútkom ľudí. Aj keď podľa jej výzoru by ste to k nej vôbec nikdy nepriradili. Bola to malá, nízka blondínka s pehami na lícach a nose.

Všetk tri sme žili ako obyčajní ľudia akurát sme sa nebáli použiť svojho démona.

Ako čas plynul, s Asmodeom sme sa stretli len párkrát a potom sme sa dohodli, že to ukončíme. Bolo to kvôli jeho novej hračke, ktorú zbalil niekde v noc čarodejníc.