5. Diablova krv: Vražedný orgazmus [Dokončené]

30. Nečakaná pomoc

,,A skončilo?" Spýtal sa jeden zo strážcov.

Boli tak ponorení do vecí, ktoré im Lilith vravela,  že si neuvedomovali skutočnosť.

,,Nie. To milovanie stvorilo dieťa, čo je vo mne." Povedala hrdo a s úsmevom na tvári.

Otvoril som dvere ,,klop klop." Vystrel ruku a z prstov mi vyletela modrá elektrina priamo do ich hláv. Spadli omráčení na zem.

,,Ako si to spravil?" Prekvapene pozrela Lilith.

Obrátil som sa na ňu skamenel. Vysela na reťazách uprostred miestnosti v bielych šatách a len špičkami prstov sa dotýkala zeme.

,,Nepozeraj sa na mňa. Tie šaty sa mi nehodia." Povedala hrdo.

Mávnutím ruky som ju uvoľnil z reťazí a chytil ju do náručia. Objal som ju a zo srdca mi spadol obrovský kameň. Bola v poriadku a neskryvili jej ani vlások.

,,Neublížili ti?" Zašepkal som.

,,Nie. Miratiel to skúšal so šokovou palicou. Neviem, čo ho to napadlo ale tá sa roztopila v momente ako sa ku mne priblížil." Odvetila.

Odhrnul som jej vlasy z tváre a pobozkal ju. Vedieť, že je v bezpečí v mojom náručí bol ten najlepší pocit na svete.

Nikdy si neodpustím to, že som ohrozil ju a naše dieťa kvôli mojej nerozvážnosti.

,,Som z celej tejto situácie nadržaná, Blaze." Zašepkala pomedzi bozky.

Musel som sa pousmiať. Nikdy ma neprestávala prekvapovať.

,,To sme dvaja." Pritisol som si ju ešte bližšie.

,,Prišiel si ma zachrániť." Odtiahla sa odomňa o pár centimetrov ,,to ťa robí mojim hrdinom."

,,Necítim sa ako hrdina. Uniesol ťa kvôli mne." Zamračil som sa.

,,Nie je to jedno? Nenechal si ma tu ani jeden jediný deň. Našiel si ma takmer okamžite." Usmiala sa.

,,Poďme odtiaľto preč." Chytil som ju za ruku a viedol preč.

Potrebovali sme odtiaľto újsť rýchlejšie ako nás nájdu otcovi strážcovia a bojovníci. Skúsil som nás premiestniť ale nešlo to. Obaja sme bežali cez chodby a tesne pred zrkadlom som zastavil.

,,Neprejdeme tadiaľ. Niekto ten vchod musí otvoriť z vonku." Vzdychol som a očami hľadal nejaký úkryt.

,,Nie je tu iný východ?" Spýtala sa.

,,Nikdy som tu nebol. Toto je jedna z otcových tajných chodieb." Rozmýšľal som.

Kúsok od nás som zbadal úzku chodbičku, ktorú som si predtým nevšimol a stiahol tam Lilith. Po pár minútach sa zrkadlový prechod otvoril a dnu vošli šiesti strážcovia, ktorý ma predtým hľadali.

Pritisol som Lilith k sebe a obaja sme sa tlačili ku stene. Hneď ako nás obišli a vzdialili sa, potichu sme sa rozutekali von. Stihli sme výjsť z tajnej chodby priamo na hlavnú a bežali von. Z rohu vyšla postava muža a ja som do nej vrazil.

Bol som pripravený bojovať ale keď som sa pozrel, zbadal som svojho brata. Prekvapene na mňa pozrel.

,,Čo tu robíš?" Šepol a zbadal Lilith

,,Prišiel som po Lilith." Odvetil som bez štipky hanby ale chytil ju o niečo pevnejšie.

,,Kde bola?" Spýtal sa akoby tu Lilith ani nebola.

,,Ty nevieš?" Podozrievavo som sa spýtal.

,,Nie. Nikto mi nič nechce povedať a otec vraví, že sa tým nemám zaoberať." Odvetil Ježiš.

,,Miratiel uniesol Lilith sem do neba." Zamračil som sa.

Ježiš na mňa pozrel ,,mali by ste odísť skôr ako vás nájdu. Otec zablokoval premiestňovanie. Jediné miesto odkiaľ sa môžeš premiestniť je nádvorie."

,,Budú nás tam čakať." Šepla Lilith.

,,Áno." Prikývol Ježiš ,,ale teraz idem z nádvoria a ešte tam nikto nebol."

,,Musíme vypadnúť." Prehrabol som si vlasy.

,,Pomôžem vám." Mykol hlavou Ježiš a začal kráčať naspäť.

,,Prečo by si to robil?" Spýtala  sa.

,,Pretože chcem mier. Nebavia ma tieto vojny a chcem aby mala moja dcéra dobrý život. To ale nepôjde, ak by sa rovnováha zrútila." Vysvetlil.

,,Asi budeme potrebovať pomoc." Preglgla Lilith a pozrela pred seba.

Pred nami bolo asi pätnásť bojovníkov a každý z nich mal v ruke zbraň. V tvárach mali vážny výraz a stáli v bojových pozíciách.

,,Tadiaľto to nepôjde." Šepla.

,,Naspäť! Naspäť!" Zkríkol som a rozutekal sa s ňou späť.

Ježiš bežal za nami a popravde netuším kam ideme. Pripadalo mi to tu ako veľké biele bludisko. Vybehli sme zo zámku a objavili sa na nádvorí.

Opäť som prudko zastavil a ochranársky ju chytil. Vykukla spoza môjho chrbta a pred sebou zbadala desiatky anjelov.

Pred nimi stál jeden jediný muž. Už na prvý pohľad bolo vidieť dominanciu a vážnosť.

Sám Boh, môj otec, stál pred nami s výrazom nasratého býka a sledoval nás.

,,Nechaj ich ísť, otec." Povedal Ježiš.

,,Že ma neprekvapuje ďalšia tvoja zrada." Pretočil očami.

,,Nechaj nás ísť a ďalej si rob čo chceš." Pozrel som naňho.

,,Prečo ja mám v rodine samých zradcov. Každé dieťa ma zradilo." Zamračil sa na mňa.

,,Možno pretože ste sebecký, zlý a záleží vám len na vašich potrebách." Odvrkla Lilith.

,,Podrezaný jazyk ako Darien." Zasyčal.

,,Prečo nedáš svojim anjelom okúsiť to, čo ty tak miluješ? Prečo im nedovolíš lásku alebo cestovať na zem?" Provokovala ho ,,bojíš sa, že by sa naše druhy zmiešali?"