Prišlo to nečakane

5. časť - Čo to bolo?

S maminou mám vzťah ako s najlepšou kamarátkou takže sme si vraveli úplne všetko. Bola som rada za to aký máme vzťah. Po ocovim výstupe a maminej radosti som išla do izby kde som sa začala baliť. Chýbalo mi pár veci tak som napísala Laure či by sme nešli do mesta si niekde sadnúť a že potrebujem dokúpiť pár vecí. Ona samozrejme súhlasila a mne neostávalo nič iné ako sa začať pripravovať. Obliekla som sa a za chvíľu som počula zvonček. Rýchlo som si zobrala ešte bundu a vybehla vonku. S Laurou som si vymenila objatie ako pozdrav. Celú cestu som jej rozprávala čo všetko sa stalo a oboznámila som ju aj s tým že kedy odchádzam. Došli sme pred nákupné centrum. Začalo moje šialenstvo a aj keď som potrebovala len pár vecí domov som prišla s neuveteľným množstvom oblečenia. Milujem ten úžasný pocit keď si kúpim niečo a mám z toho strašnú radosť. Síce keď som prišla domov skoro ma mamina chcela už dediť ale to by neurobila. Začala som sa ešte večer keď som prišla baliť. Nenávidím to a ešte viac nenávidím keď mám všetky veci krásne poskladané v kufri a on jednoducho nejde zavrieť. Začala som tam po ňom skákať a ja neviem čo ešte. Bola som rada že aj prežil ale len tak tak som ho zavrela. Išla som napísať Theovi že som pripravená. On mi odpísal že ráno sa stretneme na letisku. Z jednej strany som sa staráme tešila no z druhej som si uvedomila že nebudem aspoň týždeň doma. Nevadí keď prídem všetko vynahradím. Zaspala som pomerne skoro na moje prekvapenie. Ráno som sa zobudila okolo pol 5. Išla som rýchlo do sprchy v uteráku som výška do izby kde som sa obliekla. Kufor som si zniesla dole schodmi a išla som si dať niečo na raňajky. Na letisko som išla svojim autom a rodičia sedeli v aute tiež. Po ceste som si pustila najlepšie pesničky. Nechápem ale vždy chytím pri nich svoj vibe. Keď som odparkovala auto kľúče som dala ocinovi a kráčali sme na letisko. Tam som sa odbavila a našla aj Thea. S rodičmi som sa rozlúčila. "Dávaj si pozor a vráť sa nám živá a zdravá" "Jasné neboj veď o necelý mesiac som doma." "Pa. Ľúbime ťa." "Aj ja vás." Ešte som ich objala a o chvíľu sa stratili v dave ľudí. Dala som si ruky okolo Theovho krku a venovali sme si pár bozkov. "Ani nevieš ako sa teším že tam idem práve s tebou." "Ani ja." Po chvíli pristáli naše lietadlo čo znamenalo že cesta sa môže začať. Sadla som si ku oknu aby som mala pekný výhľad. Pri vzliernutí som sa trochu zľakla takže som Thea chytila za ruku. On sa na mňa len pousmial a pevné ju stlačil. To isté sa zopakovalo aj pri pristávaní. Keď sme pristáli čakali sme na kufre a vybrali sa na byť čo mal Theo už vybavený. Na moje prekvapenie bol byť veľmi pekne zariadený a čo bolo lepšie že je tam manželská posteľ takže nemusím spať na zemi. "Super posteľ aspoň nemusím spať na zemi" povedala som. "Ani by som ťa tam nenechal". "Ale je to tu ozaj pekne." "Hej to je. Teším sa už na tie zápasy." Bolo na ňom vidieť že je fakt šťastný a ani sa nečudujem. Pomaly som si začala vybaľovat veci z kufra a išla si ľahnúť. A ako som videla nebola som len ja unevana z letu. Nejakým spôsobom sme zaspali. Zobudili sme sa na otravný zvuk zvoniaceho telefónu. Myslela som že presne v tom momente ho vyhodim niekde kde ho už nikdy nikto nenájde. Neriešila som to a ďalej som si ľahla. Síce sa mi už nedalo zaspať snažila som sa o to. S telefonátu som usúdila že to bol Theov tréner a s najväčšou pravdepodobnosťou má dnes tréning. "Láska musím ísť na štadión." ,povedal keď telefonát skončil. "Koľko máš času?" "Akurát na pobalenie." "Tak ty sa pobaľ a ja sa pripravím." "Pôjdeš so mnou?" , nechápavo sa spýtal aj keď vedel že pôjdem. "Jasné načo som potom tu ?" "Ja neviem len tak z ľútosti?" "Určite nie to by som neurobila" "Ľúbim ťa" "Aj ja teba" venovali sme si bozk a začali v pripravovaní. Som presvedčená že dnešný deň bude super. Jednu vec čo som si ale uvedomila bola že som si všetky svoje hokejové veci nechala doma. A tak som sa tešila že pôjdem vyskúšať ľad v Amerike. Theo ale nevedel o tom že hokej viem hrať a že v minulosti som sa mu aj venovala. Ako čas išiel nevychadalo mi to tak som sa na to vykašlala. Bola to asi moja najväčšia chýba a doteraz si ju neodpustím. Mala som všetko čo som chcela. Moja mladšie ja by určite nebolo spokojné. Ale čo už asi to tak malo byť. Nič stačilo by o moje hokejovej kariére ktorá mi nevyšla ideme ďalej. Keď sme sa už vychytali a vybrali z domu cesta bola na moje prekvapenie dosť krátka. Prišli sme pred štadión a tu mi došli slová. To bolo 100x krajšie ako keby ho vidím niekde na nete alebo v telke. Úžasný pocit. A aj keď som bola pred ním prvý krát zavalilo má nesmierne veľa spomienok keď som sa každý deň trepala na štadión s pocitom že so mňa niečo bude aj keď není. Otvorili sa dvere. Theo išiel prvý ja hneď za ním. Hneď spoznal svojich spoluhráčov a ja som mu pred satnou venovala ešte jednu pusu aby sa mu darilo. Išla som si nájsť niekde miesto a sadla si. Bola som v šoku koľko mladých báb ktoré vyzerali na prvý pohľad ako kurvy bolo na Tom štadióne. Ale nesudim keď nepoznám. Išla som si ešte po kávu a keď som prišla naspäť akurát chalani vychádzali na ľad. Môj oči ale hneď našli Thea a tie jeho zase mňa. Usmiali sme sa na seba. Tréning prebehol v poriadku teda az dovtedy dokým nezačala jedna z tých čudných báb vrieskať ako o život. Teraz mi došlo že moje myšlienky boli pravdivé. Ak z tých chalanov má túto babu za frajerku normálne ho ľutujem. Zaujala ma tam však jedna ktorá bola nenápadná a celkom aj pekná. Išla som teda k nej a začala som sa s ňou vyprávať. Viem dobre po anglicky čiže to nebol problém. Zistila som že sa volá Ela a má tam tiež nejakého toho svojho ktorého meno som si už nezapamatala. Nevadí aspoň sa mám s kým baviť lebo vyzerala že bude celkom fajn. Prehodili sme pár slov a vybrali sme sa pred štadión. Keď som uvidela Thea rozbehla som sa za ním a skočila naňho. Ruky som si obmotala okolo krku a pobozkali sme sa. Spolu sme išli až do bytu a keď som zistila že nemáme nič na jedenie napadlo mi že by sme mohli ísť do nejakého obchodu. "Láska?" spýtala som sa. "Áno?" "Len ma tak napadlo že keby sme išli do obchodu lebo takýmto činom budeme o hlade." Ja a hlad je veľmi zlá predstava. "Jasné môžme." Ešte sme chvíľu boli "doma" a neskôr som sa išla prezliecť a urobiť svoj veľmi jemný makeup. Cestou do obchodu som stretla tie baby zo štadióna. Asi ma spoznali alebo skôr Thea spoznali. Jedna nás furt prenasledovala. Bolo mi to vlastne aj jedno až dokým neprišla a nechytila ho za ruku. Najhoršie bolo to že nevyzeral že by mu to vadilo odhodlala som sa teda niečo povedať. "Aha. Tak nejdem rušiť." Zranilo má to lebo keď sa niekto ide dotýkať osoby ktorú milujem a očividne mu to ani nevadilo bolo už celkom dosť. Menila som teda kroky.....