8. časť -Niečo mi tu nesedí

32 2 0
                                    

Dnes je deň ako každý iný až na to že ma čaká môj prvý tréning. Thea som nechala spať a ja som sa len pobalila a zobrala tyčinky do ruky keďže hladná som nebola. Zobrala som kľúče od auta naložila veci a išla smer štadión. Pred štadiónom ma čakala nejaká baba. "Ahoj." Pozdravila sa mi. "Ahoj." Odzdravila som sa. "Počula som že ideš k nám tak ti to tu poukazujem a mimochodom som Elissa ale stačí keď ma budeš volať Lissa." "Jasné ja som Sarah a ďakujem". Poukazovala mi štadión kde sa čo nachádza a potom som vošla do šatne. Nemala som žiadny problém takže som sa obliekla a vyšla ja ľad. Wau bol to úžasný pocit. Najprv som sa zoznámila so všetkými a potom sme už mali samostatný tréning. Bolo na mne vidieť že ma to baví. Niekedy v strede tréningu prišiel ku striedačke Theo. Ostala som v šoku že čo tu robí tak som prikorculovala ku nemu. Dala som si dole prilbu a pobozkala. "Čo tu robíš ?" "Ty si si fakt myslela že by som si nechal ujsť tvoj prvý tréning? Vitaj medzi nami láska 🤣" "Tak dik no. " "A ty máš kedy tréning?" "Hneď po tebe " "Dobre tak ja ostanem aj na tvoj." "Dobre láska už choď lebo bude zle že ťa zabávam." "Idem neboj." Poslal mi pusu a ja som nastrcila ruku na znak toho aby mi tlapol aj sa tak stalo. Tesila som sa ako malé decko. Po poctivo úspešnom prvom tréningu som išla do šatne a baby mi vraveli že nečakali že príde niekto ako ja. Nezvyknú dávať možnosti iným dievčatám keď už príprava na sezónu začala. Po týchto slovách som sa zarazila a nebudem klamať keď ma napadlo že má v Tom prsty Theo. Ale skade by vedel že viem hrať hokej. Ooo asi som vám zabudla niečo spomenúť.

Záblesk do minulosti :
"Oci čo keď spadnem?"
"Nespadneš a aj keby áno som tu s tebou."
Postavila som sa a začala pomaly kráčať na zamrznutom jazere blízko nášho domu. No nie až tak blízko ale autom to je 5 minútová záležitosť. Boli to moje prvé kroky čo som spravila na ľade keď som mala 3 roky.
"Oci?"
"Áno zlatko?"
"Keď sa dobre naučím korčuľovať tak zoberieme aj hokejky?"
"Samozrejme."
Parkrat som spadla ale vždy som sa postavila.
Po nejakom týždni sa mi podarilo ísť po ľade bez pádu. Po dvoch týždňoch som už vedela ako tak korčuľovať a po troch som pridala aj brzdenie ktoré vyzerali úplne zle ale aspoň som zastala. Naučila som sa to celkom rýchlo na to že som bola 3 ročné dieťa. Za nejaké 3 roky som išla na to isté jazero ale sama keďže ocino už vtedy nemával veľa času. Bolo mi tam povolené ísť a peši to bolo asi nejakých 10 minút. Ja s mojím tempom som dala niekedy aj kratšie. Obula som si korčule a zobrala aj hokejku s pukom a bránku sme tam nechávali keďže sme tam chodili len my. Strieľala som si len tak na bránu keď ku mne prišiel nejaký chalan. Vtedy som mala úplne v riti ako vyzerá a bála som sa ho keďže každý chalan v mojom okolí mi robil zle. V ten deň ale neprišiel s kamarátmi teda ja neviem čo mu to boli. Nikdy som nepoznala jeho meno. "Zase si tu?" "Môžeš ma prosím už nechať na pokoji?" "Však kľud len som ti chcel povedať že ti to ide dobre na to že si dievča." Keď to povedal tak som sa zatvarila ako keby som videla pred sebou samotného Ježiša Krista. Nevedela som čo má zalubom. Tá veta mi ostane v pamäti asi už navždy lebo ma naozaj potešila.

Späť do prítomnosti:
Keď sme išli už domov z tréningu autom domov začala som našu debatu. Rozmýšľala som že ako to poviem.
"Máš v tom prsty ty alebo niekto iný?" Nechcela som to hneď takto povedať ale už to spať nevrátim. "Áno môžem za to." "Ale ako si vedel že niečo také viem hrať?" "Tvoj tatko ma oboznámil že ťa učil korčuľovať a že si veľmi chcela hrávať hokej." Tak to je divné kedy by on mal s ním taký rozhovor veď ho podla toho čo som videla nemal vôbec v láske. Nevadí možno to bude pravda a nakoniec som len zle usúdila situáciu.

Pohľad Thea:
Keď sa ma spýtala či môžem za to že hra teraz hokej nevedel som čo jej mám povedať. Volil som teda také malé klamstvo. Nečakal som že mi uverí keďže jej tatko ma očividne nemá moc v láske ale skočila na to. Prisahám ale že keď nám to vydrží a v jeden deň bude moja tak jej všetko poviem.

Pohľad Sarah:
Síce mi to do seba nejako nezapadalo nebudem to ďalej riešiť. Pokračovali sme až domov. Zajtra mám voľno a pozajtra opäť tréning zatiaľ som dohodnutá len na 3x do týždňa. Čo je pondelok,streda, sobota. Čo mi ale bolo povedané zachvilu by to mohlo byť aj 4x do týždňa a keď to všetko dobehnem čo som zmeškala začnem už prípravu na zápasy. Samozrejme rátam aj s tým že to nemusí vyjsť nad tým som ale až tak nerozmýšľala lebo ja keď niečo chcem budem to mať. Čo sa týka tej prekliatej pesničky. No vlastne nie až tak prekliatej keďže v Londýne som sa dala s Theom dokopy je to už na konci prípravy. To znamená že čoskoro by sme ju mohli dať von a aj keď nerátam nejaké ohlasy bude to aj tak jeden veľký krok v mojom živote a keďže som už nadobro odstránila hudbu z môjho života a budem ju brať ako koníček nebudem už na žiadnej pesničke pracovať ani keby to výjde. Samozrejme že mi je to ľúto ale počítala som s tým keďže som teraz tu kde som. Som ale vďačná že som do toho išla. Neviem ako bude vyzerať moja budúcnosť ale už teraz viem že aj za ten jeden deň to bude pre mňa znamenať veľmi veľa. Naspäť však k nášmu príbehu. Domov sme došli nejak na obed a nestihla som nič navariť rozhodli sme sa že si niečo objednáme. Rozhodli sme teda klasiku a to pizzu. Zobrala som do izby notebook a vybrala film. Keď prišla pizza ľahli sme si na posteľ otvorili krabicu a začali jesť. Bola som rada že som práve v prítomnosti Thea a on bol zase rád so mnou. Pri filme som zaspala. Zobudila som sa až niekedy podvečer. Keď som vstala išli sme do mesta sa prejsť. Bolo to nádherné. Kráčali sme večernými uličkami. Pomaly sme sa vracali domov a aj keď som prestala skoro celé doobedie bola som fakt unavená. Otvorili sme dvere na byte a ja som smerovala do kúpeľne kde som začala napustat vaňu. "Smiem ísť s tebou ?", neisto sa ma spýtal. "Samozrejme." Nevedela som síce či čoho vlastne idem ale bol to jeden z najšialenejších nápadov ktoré mi práve vtedy napadli. Bolo divné sa s niekým kúpať v jednej vani ale vedela som že mu môžem veriť predsa sme už nejaký ten čas spolu. A áno keď poviem že to nebolo len o kúpaní ale aj o niečom inom dobre vám napadne čo sa asi stalo. Bolo to krásne, romantické a najlepšie čo sa mi mohlo udiať. V nás bola len vášeň ktorá sa prejavovala.

Prišlo to nečakane Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora