Prišlo to nečakane

2. časť - Žeby časť prekvapenia?

Bola tam len jedna posteľ. Čo znamenalo že budeme musieť spať na jednej posteli. Otvorila som skriňu a pomaly sa začala vybaľovat. Gitaru som si položila ku kufru. "Hráš na gitare?" , spýtal sa ma. "Tak asi nie na klavíri", odpovedala som pri som som sa začala neskutočne smiať. On to asi nepochopil tak ako to bolo myslené tak som sa opravila. " Áno a aj spievanie mi ide. " Ostal v šoku. "A ty si ako ja tom so záľubami a tak?". "Som hokejista a ináč úplne gramblavy. " "Ale to hádam nie. " Musela som ho trochu podporiť. Ináč by som stále bola zvedavá na čo sme tu. Ako som to dohovorila začal mi zvoniť mobil. " Dobrý deň. Poprosím vás aby ste o 2 hodiny prišli ******** aj s gitarou. Ďakujem dovidenia." "Dobre ďakujem. Dovidenia" Veľmi divný telefonát kde mi pani povedala adresu o ktorej nemám ani potuchy kde sa to vlastne nachádza. " Kto volal?" Spýtal sa ma Theo. "Neviem ale povedala mi adresu a že tam mám o 2 hodiny ísť.",vysvetlila som mu. Stále som ale nechápala prečo je tu so mnou. Nič najvyšší čas sa ísť pripravovať. Obliekla som sa a nalíčila. Keď som vyšla z kúpeľne zobrala som mobil z poličky a dala si potrebné veci do kabelky. Theo išiel so mnou takže som v Tom nebola sama. Popravde bola som rada a na rovinu poviem že sa mi to páči že som tu s ním. Zobrala som ešte kľúče ochvíľu došiel aj Theo. "Vyzeráš dobre.",keď mi to povedal srdce sa mi rozbúšila a cítila som že pomaly ale isto naberá moja tvár červenú farbu. Viete keď vám povie chalan ktorý sa vám páči a povie vám že vyzeráte dobre nezačnite sa tak správať. Ihneď som nad tým ale prestala rozmýšľať. " Ďakujem. " Zamkla som izbu a išli sme na adresu. Bola to veľmi zaujímavá cesta po rôznych odľahlých oblastiach kde som mala pocit že sa zachvilu stratíme. Keď sme prišli pred niaku budovu zazvonila som na zvonček pri dverách. Chvíľu sme počkali až kým sa dvere pomaly nezačali otvárať. " Aaaa dobrý deň vy budete Sarah." "Áno som to ja. Dobrý deň." Poďte dnu" išli sme teda ďalej. Všimla som si že to je niake hudobné štúdio. Theo išiel samozrejme so mnou za čo som mu bola vďačná. "Tak zložte si veci a ideme na to." Keď to povedala ostala som len tak stáť no nedalo mi sa nespýtať. " Prepáčte ale ja stále neviem čo tu robím. Rodičia mi len povedali že sa mám zbaliť." "Ideme pracovať na vašej prvej pesničke keďže som sa dopočula že hráte na gitare a ktomu krásne spievate." Táto veta má zahriala pri srdci. "Ďakujem krásne" , pozrela som sa na Thea ktorý vyzeral akoby už o tom niečo počul. Opäť mi tu niečo nesedelo. Ďalej som už nad tým nerozmýšľala. Zložila som si veci a kráčala za tou pani. Prišli sme do nie veľkej ani malej miestnosti. Sadli sme si za stôl. " Ako prvé začneme pracovať na texte." Po dlhej dobe sme mali konečne urobený začiatok. Pokračovať ale budeme nasledujúce dni. Keď sme odtiaľ odchádzali rozlúčila som sa a pokračovali sme na hotel. V eufórii že idem mať vlastnú pesničku som zaspala. Thea som nechala spať vedľa mňa. Nedovolila by som mu spať na zemi. Ráno sme sa zobudili narovnako. Ja som išla do kúpeľne no nastal háčik. Oblečenie som si nechala v izbe. Za dverami kúpeľne som rátala do desať a predychavala že musím vyjsť len v uteráku. Otvorila som dvere a rýchlo prebehla pre veci. V hlave mi išli vsetky nadávky sveta lebo ani ten outfit som nemala vybratý. Postavila som sa ku skrini a cítila pohľad na mne. Nie že by som nebola rada ale stále je cudzí. Zobrala som prvé čo mi padlo pod ruku a išla naspäť do kúpeľne. Tam som sa prezliekla nalíčila a konečne som mohla výjsť. "Dobrý pohľad si mal?" ,podpichla som ho lebo bol v niakom šoku. "Šok hneď zrána.", neviem ako to myslel ale nechajme to tak. Hneď po mne išiel aj on do kúpeľne. Ja som začala scrollovať sociálne siete a tak. Keď vyšiel tak sme sa obuli a išli niekde najesť. Celú tú dobu to bolo také divné. Nechápala som ničomu čo sa práve dialo. Stála sa zo mňa zmätená žena čo ide po Londýne s chalanom ktorého ani poriadne nepozná. No z môjho rozmýšľania ma vyrušil zvuk zvoniaceho mobilu. Pravdepodobne to bol Theov. Ďalej som sa ponorila do môjho rozmýšľania ale nie na dlho. "Pôjdeš so mnou o týždeň do Ameriky?" ,vyletel na mňa hneď s touto otázkou. "Si si istý že tam mám ísť s tebou práve ja?" "Prečo nie? Aj ja som tu s tebou teraz." "Poradím sa s rodičmi ale ja v tom problém nevidím." "Ešte mám na teba jednu prosbu." Čo pre boha môže mať na mňa. "Akú?" ………….

Máme tu ďalšiu časť tak dúfam že sa bude páčiť. Vopred sa ospravedlňujem že nevychádzajú pravidelne ale sľubujem že vždy keď bude čas tak sa posnažím vydať časti čo najskôr. Držte sa 😘