Prišlo to nečakane

15. časť- Čo sa to práve stalo?

Za dva dni odlietame do Thajska a ja sa pomaly zobúdzam vedľa Thea. Vedľa toho ktorého som si nevedela ani len predstaviť že by som vedľa neho dakedy mohla takto ležať. Keby mi niekto pred piatimi rokmi povie že budem vedľa chlapca ktorého som tajné sledovala asi by som sa len zasmiala. No a to obdobie nejdem radšej ani spomínať. Asi to tak malo byť a len nás to utvrdilo. "Dobré ránko." ozval sa ospalý hlas ktorý mi navodil zimomriavky po celom tele. "Dobre ránko." Dali sme si pusu a moje kroky išli do kúpeľne. Zapla som vodu a čakala kým sa napustiť vaňa. Zrazu niekto zaklopal. "Láska? Môžem?" "Jasné poď." Otvoril dvere a jeho ruky obmotal okolo pásu. Na krk mi začal dávať pusinky. Presne vedel čo má robiť a to ma neustále udivovalo. "Môžem sa k tebe pridať?" "Ja ti neviem. Nevyzeraš že by si chcel." ,zasmiala som sa. On sa na mňa pozrel tým pohľadom či si z neho nerobím srandu. "Jasné. Keď už si tu." Presne som vedela čo bude nasledovať a že do bude najkrajšie ráno. No to by nebol on keby to neurobí zaujímavejšie. Začal mi dávať dole tričko a ja som všetko čo spravil opakovala po ňom. Až kým sme nevošli do vane. Pridala som ešte penu a zo šuflíka Theo vytiahol sviečky. Zhasli sme aby bola taká polo tma keďže bolo ešte dosť skoro ráno. Spoločne sme sa okúpali a keď sme vychádzali z vane začal ma jemne bozkávať. S bozkami sme pomaly odomkli a pokračovali do postele. Ďalej hádam nemusím hovoriť. Zaspali sme na nejaké dve hodinky. "Najkrajšie ráno." "Aj moje." Išla som do kuchyne spraviť niečo na raňajky. Najedli sme sa. Celý deň sme oddychovali. Večer som si vytiahla kufor a začala si baliť veci. Skončila som len pri základných veciach a pri tých ktoré som vedela že si zoberiem. Ráno Theo odišiel k sebe domov. Povedal že sa stretneme o 4 ráno pred domom kde má bude čakať. Rozlúčili sme sa. Ja som sa išla ešte dobalit. Keď som skončila zavolala má mamina ne h sa idem naobedovať. Vari úžasné takže som hneď došla dole. Poriadne som sa najedla prišla do izby a pustila som si nejaký seriál. Zaspala som a zobudila sa o pol 3 ráno. Obliekla som si Basic outfit a kráčala aj z kufrom ktorý mal asi 100 kíl dole schodmi. Keď ma ocino uvidel ako sa trápim tak mi ponúkol pomoc. "To čo máš v tom celu izbu?" "Nemohla som tam nechať moju poličku." Samozrejme som to povedala z humorom a začali sme sa obaja smiať. Na to sa zobudila aj mamina. "Na čom sa tak smejete?" "Predstav si. Naša dcéra si berie na týždeň do Thajska poličku." Začala sa smiať aj ona. "Vy ste ale duo." "Šak aký otec taká dcéra." Tu som sa nemohla nadýchnuť od smiechu. Pozrela som sa na hodinky a zistila že ledva stíham raňajky. Zobrala som si teda nejaký chleba natrela maslom a dala na naň zeleninu. Ešte že tatino bol taký úžasný že stihol spraviť kávu. Tu som dopila a začala sa obúvať. Popri tom som započula zvuk zvončeka. Takže som mohla ísť. Tento krát mi s kufrom pomohol Theo. "Tam čo máš kriste pane. Veď ideme len na týždeň." "Veď nikdy nevieš." Rozlúčila som sa s rodičmi a mohli sme vyraziť. V aute som pustila pesničky pri ktorých som si nemohla nespievat. Theo sa na mne len smial. Lenže mám to šťastie že spievať viem. Na letisku sme sa odbavili a čakali na lietadlo. Šetko prebehlo v poriadku a dostali sme sa na hotel. 

…………………………………………………………

Celá naša dovolenka dopadla nad naše očakávania. Sme tu predposledný deň. Kráčali sme popri mori pri západe slnka. Pomaly sa začalo stmievat a mi sme sedeli pri mori a spomínali na všetky naše spoločné chvíle. Tie pri ktorých sme sa smiali a boli sme šťastný no aj na tie horšie ku ktorým sa nechceme ďalej vracať. Zrazu ma Theo chytil za ruku a dal sa na jedno koleno. Čakala som čo sa stane aj keď všetkým asi ropné čo sa išlo diať. Vitiahol mobil zasvietil svetlo a podal mi ho do ruky. Zrazu z vrecka mikiny vytiahol krabičku. Otvoril ju a z nervozitou ale veľkou láskou sa ma spýtal. "Láska. Moja láska ktorá mi odpustila a ja ju nesmierne nadovšetko milujem. Stanes sa mojou už navždy?" Ja som ostala len tak stáť. Všetky veci sa mi začali prejavovať pred očami. No pomaly som skoro nič nevidela. Moje oči boli sama radosť a slzy. Čakal tam a ja som ho nechala čakať dosť dlho. "Áno. Samozrejme.", vykríkla som. Prsteň mi pomaly nasadil na ruku a začal ma bozkávať. "Ďakujem ti." "A za čo prosím ťa?" "Za to že si práve ty tá ktorá zažila tento moment." Tento krát som bola tá ktorá začala bozkávanie. Urobili sme si ešte fotku. Vedela som že tento moment príde. Ale nečakala som to tak skoro a práve s ním. Bol to neskutočný pocit na ktorý nikdy nezabudnem. Ruka v ruke sme sa vracali na hotel. Dali sme si plavky a pokračovali do bazéna. Bolo to neskutočne krásne a v oboch bolo vidno radosť,šťastie a to najhlavnejšie lásku. Začali sme sa k sebe približovať az kým sme nezačali začiatok najkrajšieho večera. Všetko sme dokončili v hoteli. Ráno sme ešte išli na raňajky dobalili sme sa a pokračovali na k moru. "Bolo to tu krásne. Som šťastný že odchádzaš ako moja budúca žena." "Som šťastná že si mi spravil tuto dovolenku jedným krásnym zážitkom. Milujem ťa ty môj blázon." "Aj ja teba." Pobozkali sme sa a vybrali sa na hotel. Keď sme zamykali dvere od našej izby. "Bolo mi cťou." Prišla som k dverám a bolo mi všetko jedno pobozkala som ich. Začali sme sa smiať. "No toto si beriem osobné. Bozkávať tu dvere keď si moja snúbenica." , spoločne sme sa začali smiať. Vrátili sme kľúče od izby a išli už na letisko. Teším sa keď prídeme domov. Teším sa na ďalšie dni strávené s ním a hlavne na to ako bude vyzerať naša svadba. Vedeli sme ale obaja že to nepôjde hneď. Hlavné že som už oficiálne jeho a že ho milujem tak ako nikoho iného a on zase mňa.