Prišlo to nečakane

6. časť - Vyriešené?

Menila som teda kroky domov a spomenula že som si zobrala aspoň korčule. Išla som si ich teda zobrať a mierila na štadión. Bolo mi to jedno že tam budem sama. Som zvyknutá že keď sa necítim najlepšie idem na ľad. Najbližších 5 rokov som sa nevenovala som sa hokeju ani ničomu s tým spojené ale klamala by som keby ma to nelákalo. Do slúchadiel som si pustila pesničky a začala som sa obúvať. Vyšla som na ľad a v diaľke som uvidela hokejky a puky. Zobrala som si jednu a začala si strieľať na bránu. Neriešila som nič a aspoň nachvíľu som sa mohla vypnúť. Z mojich všetkých myšlienok má vyrušil dvaja ľudia. Jeden chlap ktorého som vôbec nepoznala a druhý chalan ktorého som spoznala ako sa začal ku mne približovať. Bol to Theo a jeho výraz vravel za všetko. Jednak bolo na ňom vidno že ho mrzí to čo sa stalo keď sme išli do mesta ale bolo ja ňom vidieť aj šok. Presne taký šoknutý bol aj ten chlap. Pozrela som sa na neho on sa na mňa usmial. "Prídite prosím ku mne do kancelárie." Vôbec neviem kde to je ale mám tu Thea čiže dúfam že on ma tam zavedie. Týpek začal odchádzať a Theo prišiel ku mne a objal ma. Do ucha mi pošepkal že ho to mrzí. Samozrejme že som dobre duša a odpustila mu. Predsa len sa nestalo nič strašné. Nevravím že s tou babou si to nevyriešim. "Fakt prepáč. Ja viem čoho je tá baba schopná." "Pohode, len som si myslela že dačo spolu máte lebo nevyzeral si že by ti to vadilo. "Jasné že mi to bolo nepríjemné. Hlavne od tej uskriekanej baby." "Čiže od iných by ti to nevadilo?" " Nie tak som to nemyslel." "Tak potom ako si to myslel?" Tu som už trochu zvýšila hlas. " Dobre nechaj tak idem do tej kancelárie a doma teda na byte sa porozprávame." Objala som ho aby to nevyzeralo že som urazená. Aj keď som bola. Objatie mi opätoval. " Môžeš mi prosím ťa ukázať kde mám ísť." " Jasné poď." Kráčali sme chodbou až keď sme prišli k dverám. Zaklopala som a vošla dnu. Ten záhadný chlap sa mi predstavil ako tréner ženského tímu. Nechápala som čo odo mňa môže chcieť. "Všimol som si že si celkom šikovná." "Tak to si vážim. A o čo vlastne ide?" " Viem že máš už 18 čo je neskoro začať z hokejom ale ide ti to naozaj veľmi dobre tak mám pre vás ponuku." "Aku ponuku?" "No ide o to že by ste od budúceho týždňa nastúpili na tréning s našimi babami a podľa toho ako by vám to šlo pripojili by ste sa k tímu. "Dobre ja ešte porozmýšľam a dám vám do konca týždňa vediet." "Ďakujem." "Aj ja. Dovidenia". Celé to bolo zaujímavé ale nebudem klamať že by ma to nelákalo. To by ale znamenalo že sa s hudbou môžem rozlúčiť a s rodinou a kamarátmi tiež. Vyšla som von celkom v šoku. Nečakala som že by niečo takéto mohlo prísť. Po ceste na byť prevládalo ticho. Presne také ticho ktoré je strašné až strašidelné. Otvorili sme dvere a vošli dnu. Sadla som si na posteľ a o chvíľu prišiel aj Theo. Začala som teda rozprávať. "Viem že to nechcem a nechceš to ani ty a kôli takej blbosti sa rozísť mi príde zbytočné ale." "Ale čo?" "Vieš si hokejista môžeš mať toľko krajších báb ako mňa. Nechápem prečo si si vybral práve mňa." "Lebo si ma zaujala. Ja nepotrebujem mať babu ktorá má popiči postavu ale v hlave nič. Ja nepotrebujem nejakú štetku keď môžem mať takú ako si ty. Na prvý pohľad obyčajná ale niečím zaujímavá." Potešili ma jeho slová. "Ale ak v tom nechceš pokračovať nebudem ti v ničom brániť. Len mi to nepríde ako prvá vec čo by sa mala diať. Viem si s tebou predstaviť budúcnosť. " Ja tiež." V tomto momente bolo ticho nie také ako keď sme išli sem ale také že sa vedelo že sa bude niečo diať. Naše hlavy sa začali k sebe približovať až kým sa nám pery nespojili. Bol to presne ten pocit ako som zažila keď sme sa prvý krát pobozkali. Presne ten pocit že všetko zapadalo kde malo a že sa to malo stať. "Ľúbim ťa. Nechcem sa hádať." "Aj ja ťa ľúbim a ani nevieš ako." Ešte sme sa pobozkali. "Čo chcel od teba ten chlap?" "Dal mi ponuku že od budúceho týždňa môžem nastúpiť na tréningy s babami a že ak by mi to šlo pripojila by som sa k tímu." " To je úžasné dokedy sa máš rozhodnúť?" "No najlepšie do konca týždňa." "A načo čakáš ?" "Chcem sa poradiť s maminou lebo to by znamenalo že nebudem tak často s nimi." "Necítim sa na to sa rozhodovať medzi niečím čo má láka a medzi rodinou. "Je to na tebe láska."