Prišlo to nečakane

4. časť - Je to von

Ráno nás zobudil zvuk budíka keďže dneska má čakal druhý deň čo sme mali pracovať na našej pesničke. Ešte som zavolala tej pani aby som sa uistila že to platí. Ďalej som sa postavila z postele zobrala si oblečenie a išla do sprchy. Tam som sa dala ako tak dokopy a po mne išiel hneď Theo. Zatiaľ som si zbalila gitaru a po chvíli sme išli na raňajky. Najedli sme sa a smerovali do toho štúdia. Dnes by sme mali dokončiť text a potom začneme pracovať na hudbe. Mám už nejaké návrhy čo má napadli ale to budeme riešiť neskôr. Zazvonili sme a išli dnu. Sadli sme si za stôl a začali pracovať. Dnes nám to išli rýchlo tak sme dorobili ten text už úplne. Dala som už aj niake tie návrhy na melódiu. Odišla som a po ceste sme sa išli ešte niekde najesť. "Láska ideme ešte niekde alebo ideme už na hotel?" ,spýtala som sa. "Môžme sa ísť ešte niekde prejsť." Kráčali sme rôznymi uličkami až kým sme nedošli na lúku. Bolo tam krásne ani neviem že sa tu niečo také nachádza. Pozorovalu sme krásny západ slnka. Venovali sme si pár bozkov. "Keď prídeme na Slovensko tak pôjdem do Ameriky. Dúfam že to tvoje áno stále platí" Zasmiala som sa. "Jasné že platí." Ešte sme sa pobozkali a išli sme pomaly už na hotel. Keď sme prišli tak som išla do sprchy a Theo išiel vyberať film. Ja som sa umyla a obliekla a išla do izby. Ľahla som si na posteľ a začali sme pozerať film. Na konci som sa rozplakala tak ma Theo objal. V objatí sme aj zaspali. Ráno som stavala na zvuk budíka a začala moju bežnú rutinu. Keď sme prišli do štúdia dohodli sme sa s tou pani že kontaktuje nejakých hudobníkov a že mám prísť. Dneska som tam strávila len niaku hodinku dve. Keď sme odchádzali rozlúčila som sa s tým že nejaké 2-3 týždne mám prísť a už začnem aj spievať. Keď sne prišli do hotela začali sme si baliť veci. Ešte sme kúpili letenky keďže ideme o 2 dní skôr domov aby som sa stihla pripraviť ísť aj do Ameriky. Vidím že to budú dosť náročné týždne ale všetko prejde. Som zvedavá ako sa nám podarí ťa pesnička a či to bude mať vlastné aj nejaký úspech. Všetko je stále vo hviezdach ktoré mi to nechcú povedať. Posledný krát sme skontrolovali či máme všetko a zamkli sme dvere od izby. Bude mi to celkom chýbať. Išli sme ku recepcii kde sme zaplatili , odovzdali kľúče a mohli sme ísť smer letisko. Keď sme prišli vybavili sme všetky potrebné veci a čakali kým príde naše lietadlo. Zatiaľ som zavolala mamine že ideme domov skôr. Tešila sa viac ako ja ale to ešte nevie že o dva dni letím s Theom. Po hodine čakania prišli naše lietadlo. Nastúpili sme a našli si naše miesta. Ja som musela byť pri okne ako vždy. Pri vzlete som Thea chytila za ruku on sa na mňa len usmial. Let prebehol úplne vpohode až na pristávanie ktoré vždy musí sprevádzať nejaká komplikácia. Tentoraz má začali bolieť uši až tak že som myslela že už nikdy nebudem počuť. Zvládla som to a od môjho domova má delili len čakanie na kufor a niekoľko minútová cesta. Po ceste som sa rozlúčila s Theom. Konečne som vedela kde býva a že to není až tak ďaleko od môjho domu. Keď som prišla pred dvere nášho domu otvorila som dvere a v taške začala hľadať kľúče. Odomkla som a uvidela že všetci sú v obývačke. Prisla som k nim a objala ich. S radosťou v očiach som im poďakovala že mi to vybavili a dala som im náznak že s niekým chodím. Oni to ale samozrejme nepochopili tak ma napadol plán že by som Thea pozvala k nám. Zobrala som teda kufor z ktorého som všetky veci vychádzala do práčky a smerovala do izby. Ľahla som si na posteľ ktorá mi tak veľmi chýbala. Do ruky som si zobrala mobil a začala oboznamovať Thea a mojím plánom. On bol úžasný čiže samozrejme že súhlasil. Ja som išla naspäť za rodičmi a sadla k nim. Porozprávala som im všetko. Teda okrem toho že chodím s Theom. Po hodine som započula zvonček bolo mi jasné že to je on. Povedala som mamine nech ide otvoriť. Otvorila dvere a obidvaja s úsmevom prišli k nám. Ja som sa postavila a išla ho pobozkať. Videla som tie zmätené pohľady. Mamina sa ale po chvíli spamätala a na tvári mala úsmev. Povedali sme jej všetko a ona len počúvala. Chytila ma za ruku a povedala "Dobre si si vybrala. Prajem vám to." "Ďakujem.🥰" Poďakovala som sa jej a objala ju. Ocino nevyzeral moc nadšene ale bude si musieť uvedomiť že s tým nespraví nič. Ešte sme oboznámili maminu s tým že ideme do Ameriky. Jasné že nemala s tým problém to isté sa nedá povedať o ocinovi. Nechápala som o čo mu ide.