Prišlo to nečakane

12. časť - Ešte ten tu chýbal

"Ten chalan je môj ex." " To akože fakt?" "Áno a vôbec neviem prečo je tu." "Dobre zlato nechaj to tak a poďme to dopozerať a napapať sa." "Dobre poďme." Nie že by som sa ho bála ale vedela som čoho je schopný preto som ho tam poslala. To že som peniaze nechala na stole mi dobre zahralo do karát. Žeby to bolo nejaké varovanie ale znak? Ďalej som to neriešila a pustila som sa do toho jedla. Ten film čo sme pozerali sa mi neskutočne páčil. Neviem čo to bolo zač ale malo to krásny príbeh. Dnešný deň sme teda prežili len na izbe v ktorej som preplakala väčšinu času kôli Theovi a teraz som tu s ním. Večer mi prišla správa od nášho trénera.

Chat:

T(tréner): Baby zmena plánu. Zajtra si dáme ranný tréning a v piatok nás čaká zápas.

B(baby): Dobre. 

Koniec chatu

Dobre čiže zajtra idem na tréning to znamená že by som mohla ísť spať lebo budem dosť skoro stavať. "Láska čo sa stalo?" Spýtal sa ma Theo lebo videl ake nadšenie je vo mne. "Zajtra mám ráno tréning a piatok zápas." "To dáš." Pobozkala som ho a ľahla naspäť do postele. Ochvíľu prišiel ku mne aj Theo, ruky si obmotal okolo môjho pásu a dal mi pár bozkov na krk. Ja som sa otočila a pobozkala som ho. On mi poprial dobrú noc a ja som už do chvíľky bola v snoch. Ráno som si rýchlo pobalila všetky veci do tašky , zobrala som si niečo malé na jedenie a vyrazila. Prišla som do šatne nečakane medzi prvými. Pozdravila som baby a začala obliekať. Na ľad som vyšla ako prvá. Trénovala som si strely na bránu a neskôr som prešla do fitka. Keď som vychádzala zo štadióna stavila som sa ešte nakúpiť niečo na obed. Prišla som domov a Theo ešte spal. Prešla som teda do kuchyne a začala variť. Bola som už skoro na konci keď sa okolo mňa obmotali ruky a na krk som dostala pár bozkov. "No dobre ránko." "Dobré 💞" "Čo si tak dlho spal?" "Som si mohol dovoliť keď mám voľno." "Aspoň niekto." "Ozaj ako tréning?" "Pohode." Dovarila som obed a nabrala nám. "Je to úžasné." "Ďakujem." 

Presunieme sa na piatok. Deň môjho zápasu. Stáli sme už pred dverami v šatni a čakali kým môžme vyjsť. Tešila som sa no mala som aj rešpekt pred našimi súperkami. Nemôžme sa ale vzdať len preto že sú prvé v tabuľke. Naskočili sme na ľad. Užívala som si každý moment toho zápasu. Bolo to na mne aj vidieť. Začala prvá tretina. Na naše počudovanie neboli až tak dobré. Robili dosť chýb čo nám pomohlo a dali sme dva góly. Po prvej tretine sme vošli do šatne a tréner nás pochválil. Na druhú tretinu sme išli v dobrom pocite a pridali sme počas nej 1 gól no súperky nám dali tiež 1. Stav po druhej tretine 3:1 pre nás. Najhlavnejšia tretia tretina. V nej som bola namotivovaná a trafila som krásne bránku. Bol to hádam jeden z najkrajších gólov čo som dala. Brankárka nevedela čo má robiť. Zápas sme vyhrali 5:1. Naša radosť bola viditeľná a v šatni sme to poriadne oslávili. Predsa len nás tím nie je najlepší ale ani najhorší. Sme radi že sme "prekvapili". Po zápase sme ešte s niektorými babami skočili do mesta. Keď som prišla domov všade bolo zhasnuté. Zasvietila som a zložila si veci. V chodbe sa predo mnou objavila čierna šatka ktorá mi zakrývala oči. Nebudem klamať keď som sa zľakla no hneď som zacítila Theovu vôňu čiže strach opadol. Smerovali sme ani neviem kde. Keď som už konečne mohla vidieť boli sme v kuchyni kde bola večera ktorá vyzerala úžasne. Sadli sme si na stôl a Theo nám nabral. Jemné som ho podpichla. "Som nevedela že vieš variť." "Tak toho ešte veľa nevieš." Zasmiali sme sa a pokračovali v jedení. Neskôr nalial do pohárov víno a naznačil že sa mám postaviť. Ja som sa pomaly postavila chytil ma za boky a zobral tie poháre. Krokom sme smerovali do kúpeľne kde bola napustená vaňa a akolo boli sviečky. Bolo to neskutočne krásne. Poháre položil na vaňu a začali sme sa vyzliekať. "Ty si úžasný." Dala som mu pusu a on mi venoval ďalšie z čoho sa stalo bozkávanie. Spoločne sme sa rozprávali , smiali a bolo nám spolu dobre. Pomaly mizlo aj víno z pohárov. Zistila som že mi to všetko naozaj chýbalo. Tie pohľady, dotyky ktoré mi venoval a mne prebehlo v bruchu nespočetne veľa motýľov, spoločne strávený čas a láska ktorá z neho išla. Jednoducho sme sa našli. Som rada že sa to všetko vyriešilo a síce sa na to nebude dať zabudnúť je z toho už len minulosť ktorá ma bolela a podľa všetkého aj jeho. Keď sme vyšli z vane v uterakoch ľahla som si na posteľ a ku mne aj Theo. "Naozaj som vďačný že si mi odpustila." "Môžme sa k tomu nevracať?" "Samozrejme ale mne naozaj toto všetko chýbalo." "Aj mne." Pobozkali sme sa a ja som si išla vybrať oblečenie. Obliekla som sa a ľahla naspäť na posteľ. Theo sa ku mne otočil a pozeral sa na mňa. "Prečo na mňa pozeráš ?" "Vieš že si nádherná ?" "Nie ale aj tu by si mal vedieť že si krásny." "Čo keď budem namyslený z tvojich rečí?" "To by som sa mohla opýtať aj ja." "Budeme dvaja." "Dvaja ktorý prejdú cez všetky prekážky a budú šťastný." "Súhlasím." Pobozkali sme sa a ja som začala pomaly zaspávať. Takto prebehli posledné dva mesiace a my sme sa už balili na Slovensko. Náš tím skončil na čele tabuľky a stali sme sa zlaté. Neuveriteľné emócie a ja som bola o to radšej keď som k tomu mohla pomôcť. No naspäť k nám. Keď sme sa dobalili ja u seba a Theo u seba stretli sme sa pred mojím bytom. Sadla som si do auta a smerovali na letisko. Ako vždy sme sa odbavili a mohli čakať. Keď sme pristáli na Slovensku , čakala tam celá moja aj theova rodina. Ja som sa rozbehla do maminej náruče. Objala som ju tak silno ako sa len dalo. To isté som urobila aj pri ocinovi ktorý mi ako prvé zagratuloval k titulu a bolo na ňom vidieť ako veľmi je rád že sa mi tam páči a že som tam zapadla.